Bratislava 12. marca (TASR) - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Komora komerčných právnikov (KKP) SR majú výhrady voči vládnemu návrhu zákona o rozhodcovskom konaní, ktorým by sa mal parlament zaoberať na práve začínajúcej schôdzi. Ani novela zákona poslanca NR SR Roberta Fica podľa predsedu KKP Jaroslava Brdu dostatočne nerieši fungovanie tohto inštitútu, ktorý má byť rýchlejšou a menej nákladnou alternatívou riešenia obchodno-právnych sporov. Návrh zákona, ktorý pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR, však podľa neho "devalvuje zmysel rozhodcovského konania a postavenie stálych rozhodcovských súdov na Slovensku".
Hlavným problémom vládneho návrhu je podľa KKP ustanovenie, podľa ktorého môže po skončení rozhodcovského konania nespokojná strana podať návrh na zrušenie nálezu, čím automaticky zablokuje jeho platnosť. Brda ako príklad uviedol český zákon, podľa ktorého len súd rozhodne o odklade vykonateľnosti príslušného rozhodnutia. Krokom späť je podľa neho aj úprava rozširujúca okruh osôb oprávnených zriadiť stály rozhodcovský súd na všetky právnické osoby, neúmerné zasahovanie všeobecných súdov do rozhodcovského konania, úprava náležitostí zoznamov rozhodcov a ďalšie byrokratické komplikácie rozhodcovského konania, ktoré návrh obsahuje.
Predseda KKP pred novinármi zdôraznil, že práve zriadením pružného rozhodcovského konania možno odbremeniť súdy od obchodno-právnych sporov a vytvoriť výhodnejšie podmienky pre podnikateľské prostredie. Inštitút rozhodcovských sudcov mu, totiž podľa neho zefektívni konanie, v ktorom sú umŕtvené milióny korún, keďže veritelia sa vzhľadom na prieťahy v súdnom konaní často nemôžu domôcť svojich práv. Pripomenul, že KKP má predpoklady pre operatívne zriadenie a náležité fungovanie stáleho rozhodcovského súdu. Prostredníctvom komerčných právnikov možno tiež v relatívnom krátkom čase dostať do povedomia podnikateľských subjektov výhody uplatňovania tohto nástroja.
Rozhodcovské konanie umožňuje slovenská legislatíva vo vnútroštátnych sporoch od roku 1994. Príslušný zákon z roku 1996 nemal však pre hospodársku prax prakticky význam, čo vyriešila až spisová novela z roku 2001. KKP a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zdôvodňujú potrebu prijatia účinného zákona predovšetkým zdĺhavosťou rozhodovania všeobecných súdov. Podľa štatistiky z roku 2001 sa 20 percent všetkých podaní na Ústavný súd SR týkalo práve prieťahov v súdnom konaní.
