Bratislava 6. apríla (TASR) -Štrajky lekárov a zdravotníkov, pri ktorých sa poskytuje iba akútna starostlivosť, sa končia vo svete väčšinou neúspechom, ba svojou povahou môžu ohroziť pacientov. Vo vyspelých krajinách zvyčajne lekári štrajkujú iba manifestačne.
V USA by si lekár netrúfol ohroziť svoju povesť tým, že by štrajkoval. Americkí lekári však ani nemajú dôvod, pretože patria k najlepšie plateným profesiám. Paradoxným v histórii štrajkov bol ale štrajk mestských lekárov v New Yorku, ktorí na začiatku 80. rokov štrajkovali tak, že namiesto toho, aby obmedzili lekársku starostlivosť, prijímali do nemocnice všetkých chorých. Za jeden deň sa nemocnice tak preplnili, že mesto pristúpilo na požiadavky lekárov.
Časovo neobmedzený štrajk lekárov vyhlásený v marci tohto roku lekárskym odborovým zväzom Marburger Bund dodnes ochromuje prevádzku na univerzitných klinikách na juhu a západe Nemecka. Lekári žiadajú zvýšenie platu o 30 percent a lepšie ocenenie nadčasovej práce.
Výrazné zvýšenie platov žiadali v marci aj lekári na klinikách v Poľsku. Vo východopoľskom regióne Podkarpackie vyjadrilo viac ako 1000 lekárov svoju nespokojnosť tým, že pracovali ako v nedeľu. Ošetrovali iba nevyhnutné prípady, vopred naplánované operácie preložili na neskorší termín.
Vo februári demonštrovalo na Staromestskom námestí v Prahe do 6000 nespokojných lekárov a zdravotníkov. Súkromným praktickým lekárom, ambulantným špecialistom, stomatológom, gynekológom, lekárnikom, ako aj predstaviteľom malých nemocníc a Zväzu pacientov prekážali kroky ministra, ktoré podľa nich obmedzili dostupnosť a kvaliť zdravotnej starostlivosti, najmä pre chronicky a vážne chorých pacientov.
Vo februári nenastúpilo v Grécku do práce 3.500 lekárov aténskych štátnych nemocníc a vstúpili do 24-hodinového štrajku. Ten odrážal širokú nespokojnosť medzi odborármi v krajine, vrátane zamestnancov štátneho a súkromného sektora, nespokojných s konzervatívnymi vládnymi reformami a nízkym rastom miezd pod úrovňou inflácie.
V januári sa tisícky nemeckých lekárov zišli v Berlíne, aby protestovali za zmenu systému štátnej zdravotnej starostlivosti. Lekári sa dovolávali zvýšenia platov a zníženia byrokracie. Vyhlásili, že čas venovaný papierovej práci ide na úkor pacientov. V rámci protestu zostala zatvorená približne polovica lekárskych ordinácií v krajine.
V novembri 2005 lekári najväčšej európskej univerzitnej kliniky, berlínskej Charité, vstúpili do týždňového štrajku. Odborová organizácia Marburger Bund zdôvodnila štrajk neudržateľnými pracovnými podmienkami na klinike. Štrajkujúci požadovali podstatné zvýšenie základných platov, preplatenie nadčasov, akceptovanie v pohotovosti stráveného času ako času pracovného, a namietali aj proti znižovaniu stavu zamestnancov.
V apríli minulého roka štrajkovalo v Chorvátsku približne 8000 lekárov. Dôvodom bola ich požiadavka na zvýšenie príjmov. Napriek tomu, že ordinácie boli zatvorené, lekári boli k dispozícii v nevyhnutných a život pacientov ohrozujúcich prípadoch.
V Taliansku sa v marci lanského roku do protestu zapojilo 150.000 lekárov, zdravotných sestier a ďalších zamestnancov nemocníc. Kvôli štrajku museli preložiť 90.000 operácií. Lekári vykonávali len zákroky nevyhnutné na záchranu života a v iných urgentných prípadoch. Lekári a zamestnanci nemocníc ním chceli docieliť podpísanie ich zmlúv, ktoré prestali platiť.
V januári minulého roka protestovalo vyše 300 francúzskych chirurgov. Symbolické tri dni v exile prežili v britskom prázdninovom kempe, aby tak protestovali proti pracovným podmienkam. Podľa francúzskeho práva môže polícia štrajkujúcich násilne donútiť, aby sa vrátili späť k práci. Štrajkujúci lekári sa takto chceli zákonu vyhnúť.
