Bratislava 7. apríla (TASR) - Postavenie Bratislavy na úroveň vyššieho územného celku považuje jej primátor Andrej Ďurkovský za najdôležitejší bod návrhu nového zákona o hlavnom meste SR.
Bratislava by sa tak dostala do postavenia okolitých hlavných miest, akými sú Viedeň a Praha. Čo sa týka financovania funkcií hlavného mesta od štátu, primátor nepovažuje za najvýhodnejšie riešenie, aby malo mesto samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte. Skôr preferuje riešenie presným stanovením percenta z tohto rozpočtu, čím by sa zabezpečila primeraná valorizácia úmerná rastu štátneho rozpočtu, do ktorého Bratislava prispieva najvýraznejšou čiastkou. Kapitola v štátnom rozpočte by nezaručovala, že peniaze z neho sa nepoužijú v prípade potreby na iné účely. Za hlavné riziko primátor považuje fakt, že každoročne by bola v parlamente diskusia prevažne Nebratislavčanov o tom, koľko finančných prostriedkov dostane Bratislava. Prioritou je, aby finančné prostriedky, ktoré sa v hlavnom meste vyprodukujú, v nej aj zostali, napríklad daň z motorových vozidiel.
Po fiškálnej decentralizácii vznikla nová situácia z hľadiska financovania obcí a ich kompetencií. Preto vidí primátor absolútnu prioritu vo svojom návrhu uzákoniť Bratislavu ako obec s jednotným majetkom a je zásadne proti návrhu starostov, aby sa majetok rozdelil 17 mestským častiam (MČ) a Bratislava sa tak stala akýmsi ich súmestím. Na tejto požiadavke Ďurkovský trvá. Ak by sa majetok delil, oslabilo by sa postavenie nielen obce Bratislava, ale aj hlavného mesta. Podľa neho jednotný majetok je predpokladom na efektívnejšie hospodárenie mesta. Pokiaľ teraz je v Bratislave jednotný majetok a MČ ho majú len zverený, s ktorým hospodária, nadobudnutý majetok MČ zostáva ich majetkom. "Takýto spôsob nakladania s majetkom chcem ponechať v novom zákone, nechcem presadzovať pražský model, keď aj majetok nadobudnutý MČ sa stáva majetkom celej Prahy," konštatuje Ďurkovský.
Primátor neuvažuje o zrušení MČ, ani o znížení ich počtu, ale preferuje menej poslancov v mestskom zastupiteľstve (MZ) i v MČ. Rozhodovanie v menšom zbore je vraj operatívnejšie a celkové zníženie počtu poslancov v Bratislave je efektívnejšie. Navrhuje, aby na 10 000 obyvateľov v MZ zvolili jedného poslanca, pričom každú z menších MČ by zastupoval jeden poslanec. Počet poslancov MZ by tak bol 42 až 43, čo je zníženie takmer o polovicu. V tomto sa primátor zhoduje so starostami.
Podľa hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej príprava návrhu zákona o Bratislave pokračuje napriek tomu, že Ďurkovský nepredpokladá, aby sa takýmto mimoriadne citlivým návrhom chceli zaoberať poslanci Národnej rady SR ešte v tomto volebnom období.
