Krista ukrižovali na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta.
Evanjelici považujú Veľký piatok za najvýznamnejší sviatok, pretože vtedy Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta, prejavil svoju veľkú lásku k ľuďom a dal im nádej. V evanjelických kostoloch sa dnes predpoludním konajú služby Božie, počas ktorých čítajú alebo spievajú pašie - príbeh o utrpení a smrti Ježiša, prisluhuje sa Večera Pánova.
Aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi (kalvínskej) slávia Veľký piatok ako jeden z najväčších sviatkov. V kostoloch tejto cirkvi sa predpoludním konajú bohoslužby, veriaci si sprítomňujú utrpenie Pána Ježiša.
V rímskokatolíckej cirkvi sa dnes ako jediný deň v roku nekonajú v kostoloch sväté omše, ale veľkopiatočné obrady pozostávajúce z bohoslužby slova, modlitieb a poklony veriacich pri kríži a Božom hrobe. Oltáre sú na Veľký piatok bez chrámového rúcha. Je to deň prísneho pôstu a pokánia. V kostoloch a na kalváriách sa konajú krížové cesty ako spomienka na Kristovo utrpenie a smrť. Je to v cirkvi druhý deň Veľkonočného trojdnia.
V gréckokatolíckych chrámoch sa v popoludňajších hodinách koná večiereň zameraná na utrpenie Krista a jeho pochovanie, do symbolického hrobu kladú plaštenicu.
ch som
