BRATISLAVA - Harmonizáciu daňových základov, ktorú minulý týždeň navrhol európsky komisár pre daňové záležitosti László Kovács, odmietli po ministerstve financií i zástupcovia podnikateľov. Ministerstvo tvrdí, že Slovensko by jednotné pravidlá v únii pripravili o konkurenčnú výhodu, ktorú dosiahlo daňovou reformou, hoci sadzbu dane by si každá krajina mohla i naďalej určiť sama. Podnikatelia sa tiež obávajú, že by zjednotenie zhoršilo dobre nastavený daňový systém.
KDH hovorí, že zjednotenie daňových základov by ohrozila slovenské národné záujmy. Po voľbách chce predložiť do parlamentu deklaráciu o daňovej suverenite SR.
Kovács navrhuje, aby sa v únii počítal základ dane pre firmy všade rovnako. Chce výrazne zjednodušiť neprehľadný európsky daňový systém, keď sa v každej krajine vypočítavajú základy firemných daní inak.
Slovenské ministerstvo financií sa nazdáva, že jednotné podmienky obmedzia členské krajiny pri tvorbe zdravého konkurenčného prostredia. "Členským krajinám by mala zostať možnosť konkurovať si pri koncipovaní legislatívy v oblasti priamych daní, ak by pritom neprekročili rozumné hranice," povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek.
Výpočet základu dane nie je na Slovensku zneprehľadnený rôznymi výnimkami či osobitnými režimami. "Rovnaké vyčíslenie základu dane v kombinácii s rovnou daňou zabraňuje špekuláciám a daňovým únikom," tvrdí Papanek. Dnes podľa neho ešte nie je možné určiť, ako by sa pri rovnakom výpočte daňového základu v únii vyvíjal výber daní u nás.
Hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič rovnaký spôsob výpočtu základu dane pre firmy pripúšťa, ale až po určitom čase. V zoskupení, kde je jedna mena - euro - by mala podľa neho byť aj jednotná daňová politika. "To ale platí, len ak sú všetci členovia spoločenstva aspoň približne na rovnakom stupni ekonomického vývoja, majú napríklad porovnateľnú životnú úroveň. To však nie je prípad dnešnej únie," povedal. Zjednotením pravidiel by podľa neho Slovensko prišlo o atraktívnu daňovú výhodu, pre ktorú pri štarte daňovej reformy riskovalo výpadky v rozpočte.
K myšlienke jednotných daňových základov Kovácsa pritom inšpiroval aj slovenský daňový systém. "Pochybujem, že sa veľké krajiny budú pri tvorbe daňových základov približovať Slovensku. Ak ich k tomu prinúti únia, budú harmonizáciu odďaľovať. Majú totiž svoje zavedené a odskúšané pravidlá," myslí si František Bruckmeyer z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Okrem Slovenska odmietajú zjednotenie základu dane z príjmov pre firmy aj Česko, Estónsko, Írsko a Veľká Británia. (dc, lh)
Podnikatelia o harmonizácii
Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska: "Každá krajina má inú úroveň a štruktúru verejných financií a podľa toho nastavený aj daňový systém. Harmonizácia by mohla vyvolať nestabilitu verejných financií medzi členmi spoločenstva."
František Bruckmeyer z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení: "Súčasný daňový systém dopomohol k prílevu zahraničných investícií. Harmonizáciou daňových základov by sa možnosti investovania pre zahraničné firmy zhoršili."
Čo je základ dane
suma, z ktorej firma platí daň do verejného rozpočtu. Je to príjem firmy znížený o daňové výdavky, čo sú napríklad prevádzkové náklady, odpisy budov, pozemkov, áut, vo výrobných firmách aj náklady na obstaranie materiálu a iné. Firmy si zo základu odpisujú napríklad aj mzdové a poistné náklady či výdavky na vzdelávanie a pracovné cesty zamestnancov.
