Vranov nad Topľou 15. apríla (TASR) - Bielou sobotou, ktorou si veriaci pripomínajú pochovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, pokračuje dnes na Zemplíne a v Šariši reťazec kresťanských pamätných veľkonočných dní.
"Biela sobota je venovaná najmä príprave tradičných veľkonočných pokrmov, medzi ktorými nechýba biely koláč - paska, syrec či syrok pripravený z rozšľahaných vajec a mlieka, šunky, klobás, varených vajíčok a podobne," uviedli pre TASR zdroje zo zemplínskych múzeí.
Dodali, že počas tejto soboty si viacerí katolícki veriaci dávajú tieto dobroty do košíkov, ktoré kňazi v kostoloch posväcujú.
V rámci kresťanských cirkví v strednej Európe má v dnešný večer dominantné postavenie oheň, ktorý zakladajú katolícki veriaci pred kostolmi. Po odmlke od Zeleného štvrtka sa počas večernej veľkonočnej vigílie rozozvučia "na gloriu" zvony.
Pôvod pomenovania Bielej soboty nie je dodnes celkom potvrdený. Niekde ho dávajú do súvisu s veľkým množstvom pokrstených ľudí odetých do bielych košieľ, inde sa traduje na základe častého pitia mlieka.
Oslava zmŕtvychvstania Pána, ktorej predchádzal Zelený štvrtok so spomienkou na Pánovu večeru a Veľký piatok s umučením a smrťou na kríži, pokračuje počas Veľkonočnej nedele. Zjavenie Pána si veriaci pripomenú počas Veľkonočného pondelka.
U pohanských Slovanov a Germánov bolo toto obdobie, časovo situované do prvej nedele po jarnom splne mesiaca, slávnosťou príchodu jari a oslavou precitnutia prírody zo zimného spánku.
