Bratislava 15. apríla (TASR) - Katolícka cirkev dnes slávi tretí deň Veľkonočného trojdnia - Bielu sobotu. Veriaci počas dňa spomínajú na mŕtveho Krista, prichádzajú do kostolov k modlitbám a poklone pri Božom hrobe. Vo večerných hodinách však už cirkev slávi Veľkonočnú vigíliu (bdenie) ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Obrady Bielej soboty sa v katolíckych kostoloch začínajú večer po západe slnka. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína Veľkonočnou vigíliou večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha - sviatky Židov venované pamiatke poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou baránka - teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.
Pôvodne bola Veľkonočná vigília veľmi dlhá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú pobožnosti skrátené, ale obrad zostáva liturgicky veľmi bohatý. Začína sa posvätením ohňa a veľkonočnej sviece - paškálu. Od tejto sviece sa po slovách "Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" zapaľujú sviece, ktoré si priniesli veriaci, ako symbol zmŕtvychvstalého Krista. Súčasťou liturgie slova sú potom čítania zo Starého zákona pripomínajúce veriacim dejiny od stvorenia sveta až po narodenie Ježiša vrátane čítania o vyslobodení Židov z Egypta.
Súčasťou Veľkonočnej vigílie je posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, svätá omša s veľkonočnými spevmi a na záver slávnostná procesia zmŕtvychvstania Pána. Po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja. Vo viacerých chrámoch sa vykonáva krst, prípadne birmovka dospelých.
Oslava Pánovho zmŕtvychvstania pokračuje slávnostnými omšami na Veľkonočnú nedeľu.
