Bratislava 15. apríla (TASR) Ani jedno obdobie v roku nie je tak úzko poprepájané s tradíciami ako práve Veľkonočné sviatky. Viažu sa k nim prastaré zvyky, ktoré sú spojené s obradmi a obradnými jedlami. Bielou sobotou sa končí pre kresťanov štyridsaťdňový pôst. V tento deň večer sa vo všetkých rodinách prestreli bohaté stoly so šunkou, vajíčkami či údeninami.
Na Bielu sobotu sa pripravovali koše. Do nich sa dávali rôzne jedlá, predovšetkým šunka, klobásky, koláče, vajíčka a samozrejme nechýbali chlieb a soľ. Jedlo ešte večer alebo vo Veľkonočnú nedeľu ráno posvätil v kostole kňaz. Tieto posvätené potraviny sa v rodinách jedávali ako obradné veľkonočné pohostenie, ktorým sa skončil spomínaný pôst.
K tradičným veľkonočným jedlám, ktoré boli na stole, nesmeli ešte chýbať pečená jahňacina alebo kozacina, údené mäso a jedlá pripravené z týchto pokrmov. Patrí medzi nich Veľkonočná baba pečená zmes mletého mäsa, klobások, slaniny a žemlí, či švjencelina. Je to nadrobno nakrájaná šunka, klobásky, chlieb, natvrdo uvarené vajíčka, strúhaný chren, ktoré sa zaliali cmarom. Túto zmes, ktorá sa premiešala, rodina jedla po príchode z kostola z jednej misy.
Na Slovensku sa k Bielej sobote viazali aj rôzne zvyky. Pred kostolom sa zakladal oheň, ktorom sa spaľovali zvyšky posvätných predmetov paškálu (hlavná svieca) a oleja z večného svetla. Vyhasnutým uhlíkom a popolu sa pripisovala magická ochranná sila, preto ich ľudia dávali na polia, a to najmä do ľanu a konope alebo pod povalu na ochranu pred požiarmi.
Častým zvykom bolo umývanie sa v potoku, studničkách, vzájomné oblievanie sa ľudí, aby odišla choroba. Dom sa vyzametal, aby ho gazdiné ochránili pred hmyzom. Bohatú úrodu ovocia malo zabezpečiť trasenie ovocnými stromami.
