Bratislava 18. apríla (TASR) Jednou z úloh, ktorú sa v tomto volebnom období nepodarilo uskutočniť, je podľa ministra kultúry SR Rudolfa Chmela reforma kultúry. Nedá sa aj reformovať rezort kultúry a pritom nedvíhať financie na jeho údržbu, bilancoval dnes pred výborom NR SR pre kultúru Chmel.
Tento rok je v rozpočte ministerstva 4,6 miliardy, na kultúru však po odrátaní výdavkov na cirkvi a novostavbu SND však ide 3,3 miliardy korún. Financie v tohoročnom rozpočte kultúry boli podľa Chmela zvýšené len virtuálne, napríklad do grantového systému šla po odrátaní prostriedkov na kultúrne poukazy podobná suma ako minulý rok. Chmel tiež uznal, že sa počas tretieho volebného obdobia mohlo viac pohnúť s decentralizáciou inštitúcií spod ministerstva kultúry na vyššie územné celky a mestá. V Čechách je 10 operných domov, všetky existujú pod mestami, podotkol staronový minister. Kultúrne poukazy pre školy, ktoré zaviedol jeho predchodca i nasledovník František Tóth, podľa neho nie sú ideálnym nápadom. Uznáva však, že v spolupráci s rezortom školstva bude treba venovať väčšiu pozornosť mládeži. Poslankyňa ANO Beata Brestenská považuje kultúrne poukazy za veľmi nesystémový krok. Mám informácie zo škôl, že peniaze cez poukazy skončili inde ako v kultúre, tvrdí Brestenská. K výraznému pokroku podľa Chmela nedošlo ani v zahraničnej prezentácii slovenskej kultúry. Ak sa chcem vo svete zviditeľniť, treba urobiť výrazný rez, povedal Chmel, ktorý sa za našu prezentáciu skôr hanbí. Podľa neho sa podarilo vytvoriť systém v oblasti menšín. Mrzí ho, že sa nepodarilo v zákonoch o STV a SRo presadiť výraznejšiu podporu pôvodnej tvorby.
Vyplácanie grantov akceleruje pomaly, vzhľadom na byrokratické prekážky, povedal Chmel k téme pomalého vybavovania žiadostí o granty na umelecké projekty. Podľa neho niektoré grantové komisie zasadajú len v týchto dňoch. Na ceste k žiadateľom podľa neho dnes sú len tie prostriedky, ktoré ministerstvo rozdelilo ešte pred jeho návratom do funkcie. Chmel si ponechal záverečné slovo pri schvaľovaní grantov. Sám posúdi, či komisia alebo príslušný generálny riaditeľ majú nejaký rozpor. Posledné slovo generálnych riaditeľov po verdikte komisie, ktoré zaviedol exminister František Tóth, bolo podľa neho zbytočné. V minulosti sa totiž vyskytli prípady, keď granty získala spoločnosť alebo vydavateľstvo blízke niektorému z generálnych riaditeľov, napríklad vyše milióna takto minulý rok získal bývalý riaditeľ sekcie umenia Martin Mašek. Podľa Dušana Čaploviča by celkovo bolo treba odstrániť previazanosť ministerských úradníkov na udeľovanie grantov napríklad vytvorením samostatnej agentúry pre granty.
Sedem vecí sa podarilo, šesť nie a tri sú s otáznikom. Za niektoré môže aj skrátenie volebného obdobia, pri iných sa mohli aj skôr zobudiť, rátal predseda výboru Ferdinand Devínsky z SDKÚ-DS. Podľa Čaploviča treba v budúcnosti analyzovať zákony, ktoré zriaďujú štátne kultúrne inštitúcie a urobiť audit ich výdavkov. Podľa neho tiež ministerstvo kultúry počas posledného 3,5 roka trpelo aj personálnymi rošádami, ktoré zabrzdili niektoré procesy, napríklad obnovu pamiatok. Tá je podľa Chmela vecou celej vlády, nedá sa riešiť len cez stomiliónovú položku v grantovom programe Obnovme si svoj dom. Uznal, že v rezorte sú nízke platy. Ako môže niekto s 12 až 13-tisícovým platom dvíhať úroveň kultúrnych inštitúcií, pozastavil sa Chmel.
