Bratislava 21. apríla (TASR) - Pravoslávni veriaci na Slovensku i v zahraničí slávia v týchto dňoch Paschu podľa juliánskeho kalendára. Už počas predchádzajúceho 40-dňového pôstneho obdobia prichádzali k svätému pokániu a svätému prijímaniu.
Po Veľkom štvrtku, kedy sa v pravoslávnych chrámoch konala liturgia Poslednej večere Ježiša Krista s učeníkmi, dnešný Veľký piatok je v Pravoslávnej cirkvi dňom spomienky na utrpenie a ukrižovanie Krista.
V tento deň nie je liturgia, poobede sa koná večierňa a obrad vynášania svätej plaščanice, ktorý symbolizuje kladenie Christosa do hrobu, uviedol Jozef Haverčák, správca farnosti Pravoslávnej cirkvi v Bratislave.
Veľkú sobotu - 22.apríla charakterizuje jednak smútok z umučenia Spasiteľa, ale aj radosť z nádeje na Vzkriesenie. Ráno sa koná liturgia Bazila Veľkého a v noci zo soboty na nedeľu je v chrámoch Paschálna utreňa, a už sa zvestuje zmŕtvychvstanie Christosa.
Na Veľkonočnú nedeľu, ktorá tento rok pripadá na 23. apríla, sa pravoslávni veriaci zúčastňujú na slávnostnej svätej liturgii venovanej zmŕtvychvstaniu Christosa. V tento deň je zvykom posväcovať paschálne pokrmy, napríklad šunku, vajíčka, koláče a iné, čo je znakom skončenia pôstneho obdobia, povedal Haverčák.
Zatiaľ čo Vianoce slávia pravoslávni v niektorých krajinách podľa juliánskeho a v iných podľa gregoriánskeho kalendára, Veľkú noc - Paschu svätia jednotne vo všetkých štátoch podľa juliánskeho kalendára.
ch mh
