BRATISLAVA - Výsledky parlamentných volieb sa môžu dosť výrazne líšiť od preferencií strán, a to opäť najmä v prípade Smeru a SDKÚ, ako to bolo už pred štyrmi rokmi.
Čím nižšia účasť voličov, tým väčšie budú prekvapenia, myslia si sociológovia. Pred štyrmi rokmi bola účasť 70 percent, teraz bude zrejme ešte nižšia.
V roku 2002 mala SDKÚ priemerné preferencie 10,4 percenta a vo voľbách získala 15,1. Preferencie Smeru boli 17,3 percenta, získal 13,5.
Šéf agentúry MVK Pavel Haulík si myslí, že podobná situácia sa môže zopakovať aj tentoraz.
FOTO
Smer má okolo 30 percent preferencií, ale Haulík pripúšťa pri nízkej účasti pokles vo voľbách až na 20 percent, kým SDKÚ so svojimi preferenciami pod 10 percent môže pri nízkej účasti voličov získať napokon aj 15 percent. Ak by bola účasť vysoká, volebný výsledok pre obe strany bude podľa Haulíka bližší súčasným preferenciám.
Aj šéf agentúry Focus Ivan Dianiška považuje odlišný výsledok Smeru a SDKÚ oproti prieskumom za možný.
"Zdá sa, že sympatizanti Smeru nemusia byť až tak pevne rozhodnutí ísť voliť," povedal Dianiška. V prípade SDKÚ by si mohlo zasa podľa neho mnoho ľudí napriek nechuti voči tejto strane povedať, že niet koho iného voliť.
Agentúry spravidla za nepresnosti odhadov nemôžu, lebo na Slovensku sa často vyskytuje takzvaný fenomén skrytého voliča, keď ľudia v prieskume nehovoria pravdu, s ktorou stranou naozaj sympatizujú. V minulosti bolo veľa takýchto skrytých voličov HZDS, dnes sú to najmä voliči KSS.
Ani ďalšie vplyvy na volebné výsledky nemôžu podľa Haulíka agentúry započítať do svojich odhadov. Napríklad to, že sa volí už iba v jeden deň, takže dobré počasie môže znížiť počet mestských voličov. To by nahralo stranám skôr s vidieckymi voličmi, ako sú KDH, HZDS a SMK.
Celková nízka účasť by mohla negatívne poznamenať aj výsledok Slobodného fóra. Naopak SNS a KSS sú podľa analytika skôr strany s menšou citlivosťou na volebnú účasť.
Práve v prípade Smeru a SDKÚ sa v roku 2002 prieskumy agentúr najvýraznejšie líšili oproti výsledkom hlasovania. Americký politológ Kevin Krause vypočítal, že SDKÚ dostala až o 46 percent hlasov viac oproti odhadom, naopak Smer o 22 percent menej.
Politológ zistil, že výrazne iné boli aj výsledky KSS, ktorá dostala viac hlasov, ako ukazovali sondáže. Najbližšie k výsledku volieb boli prieskumy pri HZDS - rozdiel bol v priemere len 0,8 percenta.
Krause prednáša politológiu na Waynovej štátnej univerzite v Detroite a dlhodobo sa venuje politickým stranám v Čechách a na Slovensku.
Lepší výsledok Smeru naznačovali prieskumy všetkých šiestich najznámejších agentúr a výsledky všetkých ukazovali nižšiu popularitu Dzurindovej strany, než nakoniec dostala hlasov.
Rok 2002 - odhady a realita
Strana priemer konečný rozdiel medzi
posledných volebný prieskumom
prieskumov výsledok a výsledkom
SDKÚ 10,4 15,1 +4,7
KSS 4,2 6,3 +2,1
SMK 10,3 11,2 +0,9
HZDS 18,7 19,5 +0,8
KDH 7,5 8,3 +0,8
ANO 8,8 8,0 -0,8
SNS 4,1 3,3 -0,8
HZD 5,3 3,3 -2,0
Smer 17,3 13,5 -3,8
Zdroj: prepočty politológa Kevina Deegana-Krausea z americkej Wayne State University. Na svojej internetovej stránke www.pozorblog. com Krause pravidelne zverejňuje komplexné materiály o vývoji verejnej mienky a vo vzťahu k slovenským politickým stranám. Jeho prácu citujú aj niektorí slovenskí sociológovia.
Voľby v septembri 2002 dopadli inak, než ukazovali prieskumy. Mikuláš Dzurinda sa tešil, Robert Fico bol sklamaný. FOTO - ARCHÍV TASR
