BRATISLAVA 26. apríla (SITA) - Vydanie zväzkov tajných služieb o slovenských občanoch, ktoré sú v českých archívoch, by mal umožniť dodatok k medzivládnej dohode medzi Slovenskom a Českom. Podľa predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jána Langoša mala tento dodatok iniciovať slovenská vláda, pričom zodpovedné boli rezorty vnútra aj obrany. Keďže ÚPN nemá silu štátneho orgánu ani zastúpenie vo vláde, nemohlo v tejto veci konať. Langoš však nechcel priamo povedať, že ministerstvá v tomto prípade zlyhali. "Je potrebné usilovať sa o získanie týchto materiálov a nie vyčítať, kto za čo mohol," dodal šéf ÚPN. Myslí si, že po neformálnych rozhovoroch s českými ministrami vnútra a obrany, ktoré s nimi viedol ústav, je už situácia taká, že po voľbách by mohol byť dodatok k medzivládnej dohode prijatý.
O vydanie písomností o slovenských občanov z Čiech sa ÚPN usiluje od svojho vzniku, avšak česká strana ich odmietala vydať, keďže to podľa nej bolo v rozpore s medzivládnou dohodou. Problémom sú najmä spisy centrály ŠtB a vojenskej kontrarozviedky. V susednom Česku je pritom podľa odhadov asi vyše polovice objemu archívnych materiálov o Slovensku a slovenských občanov. Langoš to odhaduje na desiatky tisíc zväzkov.
Ak by došlo k vydaniu zväzkov o Slovensku, tak Česi by zase dostali dokumenty týkajúce sa českých občanov, ktoré sú v slovenských archívoch. Langoš priznáva, že tých je podstatne menej. Tieto materiály sa totiž delili pri rozpade federálnej republiky podľa ústavného zákona, ktorý bol postavený na teritoriálnom princípe. To znamená, že dokumenty, ktoré boli v čase zániku československej republiky v Čechách, ostali tam a naopak, tie na Slovensku ostali u nás. Vojenská kontrarozviedka bola pritom riadená centrálne, čo znamená, že všetky jej zväzky sú v Českej republike. Rovnako aj materiály centrály ŠtB.
