Toto varovanie niekoľkokrát odznelo na dnešnom seminári s názvom Prejeme alebo využijeme eurofondy?, ktorý usporiadala Transparency International Slovensko (TIS). Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Miroslav Beblavý pripomenul, že čerpanie eurofondov je v súčasnosti jediné kritérium, podľa ktorého sa hodnotí úspešnosť politika. Zdôraznil, že politici a ministerstvá zodpovedné za využívanie eurofondov sa riadia verejnou mienkou a médiami, ktoré ich tlačia do čerpania fondov a s ním súvisiaceho dodržiavania termínov. Verejná diskusia a tým aj kontrola, či sa starajú aj o to, aby z ich investovania spoločnosť alebo región niečo mali, prakticky neexistuje, dodal. Zo seminára jednoznačne nevyplynulo, že by zodpovedné ministerstvá mali podstatný vplyv na efektívne využívanie eurofondov.
TIS uviedla, že prístup k informáciám v procese využívania štrukturálnych fondov na Slovensku patrí k hlavným nástrojom transparentnosti a teda aj boja proti korupcii v tejto oblasti. Zo seminára vyplynulo, že informovanosť slovenskej spoločnosti je v tejto súvislosti slabá. Národný strategický referenčný rámec (NSRR) nedostatočne definuje hlavné potreby Slovenskej republiky, odznelo na seminári. NSRR je podľa Andreja Salnera z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť taký dlhý, nejasný a v niektorých častiach zmätočný, že ho nemožno považovať za stratégiu v pravom zmysle slova. Preto ho v súčasnosti nemožno analyzovať, ani hodnotiť ako stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti. Neexistuje ani zodpovedná odpoveď na otázku, či je NSRR iba nástrojom na bezhlavé míňanie eurofondov, pripomenul Salner.
Systém alokácie prostriedkov eurofondov na projekty sa vyznačuje kumuláciou chýb, nízkou spoluúčasťou žiadateľov o finančný príspevok, vo väčšine operačných programov je dopyt väčší, ako je možnosť ich uspokojiť, povedal Beblavý. Mnohé projekty sú povrchné a dávajú priestor na politický a regionálny lobizmus. Eurofondy by sa nemali čerpať na projekty, ktoré možno financovať z podnikateľských prostriedkov alebo z verejných financií, zdôraznil Beblavý a dodal, že na Slovensku dotujeme zisk z verejných zdrojov, čo nie je dobrý spôsob, ako zveľaďovať naše podnikateľské prostredie. Slovenská mentalita je míňať eurofondy za každú cenu. Beblavý zdôraznil, že v tomto sa podobáme na Grékov, ktorí sú negatívnym príkladom využívania eurofondov v Európskej únii. Pozitívnym príkladom sú napríklad Íri. Na nich sa podľa Beblavého podobáme alokáciou eurofondov do produktívnej infraštruktúry, do ktorej patria napríklad železnice, diaľnice a internet. Samotné čerpanie eurofondov na správne zvolené projekty nie je zárukou toho, že projekt splní v spoločnosti účel, pre ktorý vznikol, zdôraznil Beblavý.
Ku koncu roka 2005 Slovensko vyčerpalo z eurofondov desatinu z toho, čo sa zaviazalo vyčerpať do konca roku 2006. Očakáva sa, že ku koncu tohto roka sa čerpanie a zabezpečovanie projektov zmluvami rapídne zrýchli a budú sa množiť chyby pri vybavovaní a posudzovaní žiadostí o príspevky.
