í nemecký dovozca plynu Ruhrgas sa dostal k hlavnému uzáveru plynovodu medzi východnou a západnou Európou. „Čo pre Ruhrgas spočiatku vyzeralo ako malá rybka, sa po hlbšej analýze ukázalo ako veľký úlovok. SPP je klenotom v paneurópskom tranzite plynu z Ruska do západnej a južnej Európy,“ píše Handelsblatt. Na západe Slovenska sa nachádzajú najdôležitejšie uzly plynu na starom kontinente. Plynovod smerujúci z Ruska cez Ukrajinu sa tam rozvetvuje na dve časti. Horná vetva smeruje do Česka, spodná sa pripája v Rakúsku na rozvodnú sieť koncernu ÖMV. Získaním vplyvu nad týmito strategickými tepnami Ruhrgas ohrozuje svojho konkurenta RWE Gas.
Medzi oboma koncernmi tak možno očakávať konflikty. SPP/Ruhrgas prevádzkujú v Česku spoločnosť SPP Bohemia, ktorá na južnej a východnej Morave konkuruje Transgasu, patriacemu zasa RWE. Na druhej strane práve RWE nedávno vytvorila alianciu s SPP v najdôležitejšom slovenskom zásobníku plynu v Nafte Gbely.
Podľa Handelsblattu sú SPP a Ruhrgas v strategickej výhode, lebo v každej chvíli môžu hroziť koncernu RWE, že znížia svoju prepravu plynu cez Česko. „Hrozba nie je nová, ale teraz je jej využitie oveľa pravdepodobnejšie,“ dodáva Handelsblatt.
Český denník Hospodářské noviny tento scénar ďalej rozvíja. Český Transgas vlani prepravil do západnej Európy približne 31 miliárd kubíkov plynu. Slovensko má s Ruskom uzavretý kontrakt na tranzit zemného plynu do západnej Európy len do roku 2008, ČR do roku 2030. Vratislav Ludvík zo spoločnosti ONYX Convergency upozorňuje na fakt, že konzorcium, ktoré vstúpi do SPP majetkovo, kontroluje plynovod v Rakúsku, ktorý je pripojený na slovenskú vetvu. Ak sa zúčastnené strany nedohodnú, podľa Ludvíka reálne hrozí, že plyn do západnej Európy sa bude prepravovať z Ruska cez Rakúsko. Podľa Olgy Solaříkovej z Českého plynárenského a naftového zväzu všetko záleží na tom, aké sú obchodné ciele nemeckej RWE a konzorcia, ktoré získa SPP.
Denník Die Welt sa venuje úlohe, ktorú pri predaji zohral Gazprom. Hlavný podiel na úspechu konzorcia mal fakt, že sa jeho súčasťou stal aj Gazprom. Denník, ako tvrdí, zistil, že v záujme Rusov nebolo, aby sa „plynársky most“ do západnej Európy dostal do rúk len jediného investora. Pri vysokých tranzitných poplatkoch by sa ruský plyn stal nepríťažlivým v porovnaní s cenami, ktoré ponúkajú Nóri, Holanďania alebo Briti. Denník cituje nemenovaného experta, podľa ktorého „iba tlak Gazpromu zabezpečil, že napokon všetci ostatní záujemcovia o SPP stiahli svoje ponuky“. tasr, tom
