Vtedy gazdinky varievali rezance alebo šúľky s lekvárom či makom.
V dedinách voľakedy na priedomí debatujúce starenky pokukovali po dievkach, ktoré strojili Morenu. Tí starší verili, že len vtedy, keď ju vynesú z dediny, príde jar. Chodili s ňou so spevom po celej obci a napokon zašli k studenej vode. Povyzliekali ju zo šiat, zapálili a hodili do nej.
O týždeň neskôr bola Kvetná nedeľa. Aj túto vítali dievky spevom: "Kvetná nedeľa, čos priletela, azda by si nám krásu pre tú našu chasu čariť vedela." Bývalo zvykom, že v tento deň chodievali po domoch dievčence s pekne vyzdobenou zelenou ratolesťou a zvestovali, že prišla nová jar. No ku Kvetnej nedeli oddávna patril aj zvyk svätenia bahniatok, maňúšok v kostole. Svätil ich kňaz vodou, kadidlom a modlitbami. Posvätený konárik mal pri búrke chrániť dom pred pohromou, okiadzali sa ním chorí, vyháňal sa dobytok a ovce na prvú pašu.
S Kvetnou nedeľou sa spájali aj mnohé iné zvyky. V tento deň na Horehroní prinášali matky svoje malé deti do kostola, aby sa naučili skoro hovoriť. Aj jedlá a pokrmy konzumované v tento deň mali magicko-ochrannú silu. Podávali sa na rôzny spôsob uvarené cestoviny, najčastejšie posypané makom.
Význam Kvetnej nedele zdôrazňovali aj predpovede počasia. Verilo sa, že ak bude pekne, mala by byť dobrá a bohatá úroda.
*dc som
