BRATISLAVA 6. mája (SITA) - Regionálne rozdiely sa na Slovensku zväčšujú smerom na východ. Vyplynulo to z vedecko-výskumného projektu Slovenskej akadémie vied (SAV). Ako v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy povedal hlavný riešiteľ výskumu Ľubomír Falťan zo Sociologického ústavu SAV, problémy niektorých, najmä malých obcí, nespôsobuje iba nezáujem štátu, ale aj malá aktivita ich obyvateľov. Malé obce totiž majú celý rad problémov - starnúce obyvateľstvo, nízku zamestnanosť, kvalifikáciu či problémy s infraštruktúrou a dopravou. Pomôcť problémovým územiam treba zvonka a nie zhoršovať ich situáciu napríklad tým, že sa zrušia regionálne spoje. Ľudia tak z niektorých obcí musia chodiť pešo aj niekoľko kilometrov, aby sa dostali na potrebný spoj, tvrdí Falťan, ktorý pôsobí aj vo Vidieckom parlamente. Jednu z príčin tohto stavu vidí i v absencii spolupráce medzi mestami a ich vidieckym okolím.
Podľa predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Petra Chudíka môžu mestá pomáhať obciam až keď sú samé na tom dobre, majú napríklad kvalitnú dopravnú infraštruktúru. Hlavný problém vidí Chudík v prerozdeľovaní zdrojov zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu, z ktorých by sa mali prostriedky rozdeľovať iným spôsobom ako doteraz. Ako však v relácii konštatoval Falťan, štrukturálne fondy majú zmeny len naštartovať. Chudík tiež konštatoval, že si uvedomuje, že regionálne rozdiely sú všade, nielen medzi východom Slovenska a Bratislavou. Podľa neho by sa vláda preto mala viac venovať znižovaniu regionálnych rozdielov.
Pomáhať riešeniu regionálnych rozdielov má regionálna politika štátu, politika regionálnej a miestnej samosprávy, uviedol v relácii minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszký (SMK). Štát má podľa neho vytvárať v spolupráci s krajmi a mestami podmienky na to, aby región mal dostatočnú vybavenosť - školy, infraštruktúru a ďalšie, bez ktorých do kraja nepríde investor. Vláda koná, tvrdí Gyurovszký. Ako povedal, napríklad v súčasnom programovacom období na roky 2004 až 2006 ide do Bratislavy okolo 90 miliónov eur a ostané peniaze z fondov idú do zaostalejších regiónov. "Podobne je to aj pre budúce programovacie obdobie, keď sem príde okolo 450 miliárd," konštatoval v relácii minister. Zdroje by sa mali rozdeliť na projekty venované rozvoju infraštruktúry - do zlepšenia dopravy, budovania ciest, kanalizácie, vodovodov, odstraňovania odpadu, na školské, zdravotné, kultúrne či sociálne zariadenia a životné prostredie. Veľká časť prostriedkov sa investuje do vzdelanostnej ekonomiky, budovania siete škôl v SR, ktorá zodpovedá potrebám trhu a regiónov.
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška pripomenul, že občania nie všade a nie všetci pochopili, ako majú využívať svoje práva, ako sa majú zapájať do riadenia vecí verejných. No na druhej strane ich to ani nikto neučil. Malé obce do 500 obyvateľov, až na výnimky, nebudú podľa Mušku ani v budúcnosti schopné riešiť svoje problémy samé. Touto témou by sa mala zaoberať nielen vláda, ale aj regióny a mestá, ktoré by pre obyvateľov týchto obcí vytvárali príležitosti. Falťan v tejto súvislosti pripomenul, že situáciu môžu pomôcť riešiť aj občianske združenia. Muška zdôraznil, že zdroje z eurofondov na zabezpečenie rozvoja nestačia, potrebné sú aj stimuly od vlády, podpora domácich podnikateľov a tiež napĺňanie dohôd medzi miestnou a regionálnou samosprávou.
