Štefánika prevzal prezident SR Ivan Gašparovič. Ten vo svojom prejave pri mohyle vyzdvihol najmä Štefánikov dar diplomacie. Podľa prezidenta sme naplnili odkaz Štefánika, ktorý zahynul pred 87 rokmi, svojím úsilím o zvrchovaný štát. "Štefánik je jednou z najväčších osobností Slovákov," uviedol Gašparovič.
Francúzsky veľvyslanec na Slovensku Jacques Faure na spomienkovej slávnosti pripomenul, že Štefánik okrem práce pre svoju vlasť prejavil svoju odvahu aj v prospech Francúzska, jeho druhej vlasti, tým, že vstúpil do francúzskej armády. "V medzinárodných archívnych dokumentoch možno nájsť bojový denník z roku 1915, ktorý svedčí o jeho odvahe ako pilota v bojoch na Balkáne," povedal veľvyslanec Francúzska. Národnú radu (NR) SR z poverenia Bélu Bugára zastupoval na podujatí Robert Fico. Kritizoval, že v Bratislave sa stále nenachádza zodpovedajúci pamätník Štefánika. "Štefánik sa nikdy nehrbil, nevtieral a to je inšpirujúca vlastnosť pre súčasných slovenských politikov," vyhlásil Fico.
Na mohyle, ktorú navrhol architekt Dušan Jurkovič, vládu zastupoval minister kultúry Rudolf Chmel. Na pietnej spomienke boli tiež zástupcovia ruského, talianskeho a českého veľvyslanectva na Slovensku. Evanjelickú cirkev a. v. zastupoval jej generálny biskup Július Filo.
Na pietnej spomienke sa zúčastnili aj poslanci NR SR Miroslav Maxom a Ivan Šimko. Podľa Maxona, na Slovensku prebiehali tri vlny objavovania odkazu Štefánika. Prvá bola v roku 1968 a druhá v 90. rokoch, kedy na Bradlo prichádzali tisíce ľudí. "Dnes tu bolo ľudí poskromne, to znamená, že odkaz Štefánika stále objavujeme," dodal Maxon. Šimko vyzdvihol na Štefánikovi najmä jeho odvahu. Zdôraznil, že aj v demokracii človek potrebuje odvahu, pretože bez nej vyhrávajú vždy len tí, ktorí vsadia na iné hodnoty.
M. R. Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách v rodine evanjelického kňaza. Vyštudoval astronómiu na pražskej Univerzite Karlovej. V roku 1904 odišiel do Paríža. Najväčšie zásluhy Štefánika v astronómii sú v oblasti výskumu slnečnej koróny. Počas 1. svetovej vojny bojoval ako pilot vo francúzskej armáde, kde dosiahol hodnosť brigádneho generála. V roku 1916 sa stal podpredsedom riadiaceho orgánu česko-slovenského zahraničného odboja Česko-slovenskej národnej rady založenej v Paríži. V prvej vláde novej republiky vyhlásenej 28. októbra 1918 zastával post ministra vojny. Zahynul 4. mája 1919 po havárii lietadla pri návrate do vlasti. Pri príležitosti 124. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika, v júli 2004 v Košariskách, udelili prvému československému ministrovi vojny preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Je vystavený v rodnom dome generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý je zároveň aj múzeom. Do hodnosti generála in memoriam ho v máji 2004 vymenoval prezident Rudolf Schuster.
Základný kameň mohyly gen. M. R. Štefánikovi položili 4. mája 1924 na vrchu Bradlo, ktorý sa nachádza medzi Brezovou pod Bradlom a Košariskami. Autor pamätníka, architekt Dušan Jurkovič, si Bradlo vybral preto, lebo je najvyššou dominantou kraja v okolí Štefánikovho rodiska. Pri stavbe sa použilo 194 vagónov travertínu a mohylu odhalili 23. septembra 1928. Jurkovič za ňu v roku 1933 získal Veľkú Katzovu cenu.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.
tm;rp;mt
