BRATISLAVA 8. mája (SITA) - Slovensko by malo začať uvažovať o stiahnutí svojich vojakov z Iraku. Myslí si to predseda Kresťanskodemokratické hnutia (KDH) Pavol Hrušovský, podľa ktorého by mali byť stiahnutí najneskôr do konca budúceho volebného obdobia. V rozhovore pre agentúru SITA ďalej povedal, že smerovanie slovenskej zahraničnej politiky je dobré. Podľa predsedu Hrušovského však majú kresťanskí demokrati naďalej výhrady k politike Európskej únie (EÚ). "Náš negatívny postoj k európskej ústavnej zmluve zostal nezmenený, pre Slovensko nie je v navrhnutej podobe tento dokument dobrý a ďalšie pokračovanie ratifikácie a prípadné prijatie nebudeme podporovať," povedal. Zdôraznil, že chcú tiež čím ďalej tým viac presadzovať otázku zvrchovanosti SR napríklad v daňovej oblasti. Tu budeme proti akýmkoľvek pokusom o harmonizáciu daňovej politiky v rámci EÚ. Trvalým cieľom KDH v zahraničnej politike je sledovanie a upozorňovanie na tie krajiny, v ktorých sa nedodržujú ľudské práva a náboženské slobody.
V sociálnej sfére je podľa Hrušovského nevyhnutné udržať parametre dôchodkovej reformy pre pracujúcu časť populácie - teda možnosť sporiť si na dôchodky v správcovských spoločnostiach. Nový model dôchodkového zabezpečenia začne podľa predpokladov naplno fungovať v horizonte 20 rokov a preto štát bude musieť vynakladať obrovské finančné prostriedky, aby vyváženým spôsobom udržal dôchodkovú bezpečnosť, tak dôchodcov v prvom, ako i druhom pilieri. "Toto bude naša podmienka účasti v budúcej vláde," zdôraznil Hrušovský. Kľúčovým subjektom sa pre KDH stáva rodina, na ktorú musí byť zameraná vyššia starostlivosť. Chápeme však aj potreby tých, ktorí sú na pomoc štátu odkázaní, pretože ich rodina im nevie alebo nedokáže pomôcť. Preto navrhneme zmenu systému dávok sociálnej pomoci tak, aby sme znížili chudobu najmú v dlhodobo nezamestnaných rodinách. Zvýšime adresnosť sociálnej podpory decentralizovaním jednorazových dávok štátnej podpory na obce a zvýšime podporu viacdetných rodín zvýšením daňového bonusu, dodal.
V oblasti regionálneho školstva musia byť podľa kresťanských demokratov základnými piliermi štyri slobody - rodičovská, učiteľská, školská a študentská. "Tieto reformy navrhneme a budeme presadzovať do nového školského zákona s cieľom zefektívniť celoživotné vzdelávanie. Zabezpečíme pravidelnú informovanosť rodičov o kvalite škôl prostredníctvom externých hodnotení," povedal Hrušovský. Súčasťou školského zákona bude aj kariérny rast učiteľa. Zároveň s tým chce KDH presadzovať, aby priemerný plat učiteľa postupne dosiahol 120 percent platu v národnom hospodárstve. V oblasti vysokoškolského vzdelania sú za to, aby financovanie školstva pochádzalo z viacerých zdrojov, nielen zo štátneho rozpočtu. "V programe nepresadzujeme spoplatnenie štúdia, ak sa nájdu iné zdroje na navŕšenie rozpočtu," povedal Hrušovský. V dlhodobom horizonte sa ale Slovensko, rovnako ako aj iné vyspelé krajiny, nevyhne spoplatneniu vysokoškolského štúdia.
Predseda kresťanských demokratov ďalej povedal, že zdravotníctvo doznalo snáď najväčších zmien a reforma, ktorá sa uskutočnila je tak zásadná systémová zmena, že pri jej prijímaní "sme mohli urobiť aj niektoré nie najlepšie rozhodnutia". Preto sme pripravení tieto rozhodnutia revidovať, povedal s tým, že majú niekoľko konkrétnych opatrení. Stanovenie reálnej potreby zdravotnej starostlivosti sa bude týkať všetkých druhov ambulantnej i ústavnej starostlivosti. Kresťanskí demokrati sú za určenie reálnej ceny zdravotnej starostlivosti. Zároveň chcú zjemniť dopady na sociálne slabšie skupiny tým, že zavedú hladinu sociálnej únosnosti finančnej spoluúčasti. Ak podiel nákladov pacienta na zdravotné výdavky prekročí 10 percent jeho príjmov, prevyšujúce náklady by mu mala preplatiť jeho zdravotná poisťovňa. Ako nóvum chceme zaviesť inštitút rodinného lekára, ktorý rodinám zlacní a skvalitní zdravotnú starostlivosť, dodal Hrušovský.
Stieranie regionálnych rozdielov je podľa šéfa KDH dlhodobá politika, ktorú nie je možné uskutočniť nejakými rýchlymi rozhodnutiami. V prvom rade je potrebné dobudovať infraštruktúru na úroveň, aká je dnes na západnom Slovensku. Preto budú presadzovať vyvážené budovanie cestného prepojenia východ-západ. Toto je prvý predpoklad zatraktívnenia týchto regiónov a istej väčšej príležitosti pre vstup zahraničného kapitálu do regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti a vyššou mierou sociálnej závislosti ľudí na štáte. "Zároveň budeme presadzovať poskytovanie štátnych stimulov pre podnikateľov, ktorí prinesú pracovné príležitosti do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti," uviedol.
Zavedenie rovnej dane, čo bol program KDH v roku 2002, patrí k jedným z najúspešnejších makroekonomických opatrení, ktoré SR za toto volebné obdobie dokázala prijať. KDH ako svoj dlhodobý strategický cieľ považuje zachovanie rovnej dane s jej postupným znižovaním až na úroveň 14 percent. Rozvoj hospodárstva, ktorý sa naštartoval reformami, dovoľuje aj znížiť odvodové zaťaženie pre zamestnávateľov o 6 percentuálnych bodov a zamestnancov o 1 percentuálny bod.
Predseda KDH si myslí, že v oblasti súdnej moci spravilo Slovensko obrovský pokrok, keď sa podarilo v tomto volebnom období prijať rekodifikáciu trestného zákonodarstva. Zostali otvorené mnohé problémy, medzi nimi sú aj prieťahy v súdnom konaní. "Som ale presvedčený, že tu častokrát nie je treba hľadať určité nedostatky v zlej legislatíve, ako v samotných sudcoch, ktorí sú zodpovední za uplatňovanie legislatívy," dodal Hrušovský. KDH sa preto chce zasadiť za prísnejšie postihy sudcov i prokurátorov, ktorí sa odborne alebo eticky spreneverujú výkonu svojej funkcie. Prieťahy v súdnom konaní je možné odstraňovať ďalej prostredníctvom projektu Súdny manažment a ďalšou informatizáciou v súdnictve.
V oblasti zvyšovania vnútornej bezpečnosti chce KDH ďalej pokračovať v trende, ktorý zaviedol Vladimír Palko počas triapolročného pôsobenia na čele rezortu vnútra. Konkrétne chceme zvýšiť počet policajtov, ktorí budú priamo vo výkone služby na ulici. Chceme motivovať prácu policajtov ich lepším platovým ohodnotením, chceme posilniť zákonné aj výkonné kompetencie polície v boji proti zločincom, zlepšiť jej odborné a technické zabezpečenie a tiež pomáhať prevencii zavádzaním monitorovacích kamerových systémov, dodal šéf kresťanských demokratov.
KDH považuje terajší model štátnej správy za veľmi rozbujnený. Máme záujem o zníženie počtu štátnych úradov, či už ich spájaním, rušením, prípadne začlenením niektorých priamo pod ministerstvá. Túto úpravu navrhujeme napríklad pri Národnom bezpečnostnom úrade, Úrade na ochranu osobných údajov, Úrade geodézie, kartografie a katastra, Úrade pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, spresnil Hrušovský.
Kresťanskí demokrati nebudú po voľbách spolupracovať s KSS, taktiež s Ľudovou stranou - HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. "KDH nestratilo pamäť a pamätá si vulgárnu, agresívnu a nedemokratickú politiku, ktorú Mečiar uskutočňoval," povedal Hrušovský. Kresťanskí demokrati by privítali pokračovanie vlády, ktorá by chránila slobodu občanov, ekonomickú prosperitu podporenú reformami. Sú to politické strany od stredu napravo. Aj keď pre KDH je určitým problémom Mikuláš Dzurinda, dodal šéf KDH. Hnutie je pripravené poskytnúť kvalitných ministrov pre akýkoľvek rezort. Ako hlavný cieľ svojej politiky si ale vytýčili pomáhať rodinám a preto ak budú súčasťou budúcej vlády, radi by obsadili niektorý z ekonomických postov, ako aj post ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
