|
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Podpredseda vlády a Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie IVAN MIKLOŠ si po skončení predvolebného rozhovoru vyžiadal jeho autorizáciu. Na našu poznámku, že rozhovor bol konfliktný a neradi by sme na tom niečo menili, povedal, že aj on ho taký chce mať. Svoje slovo dodržal. V hotovom texte neurobil žiadnu zmenu.
Zdá sa nám, že program SDKÚ je zoslabením pravicových akcentov. Je to program, ktorý roztvára koaličný potenciál strany a nemá zároveň popudiť voličov citlivými témami. Súhlasíte?
Nie.
Prečo? Zmiernili ste napríklad v otázke spoplatnenia vysokého školstva.
Neustupujeme ani od jednej reformy. Všetky reformy, ktoré sa podarili, chceme udržať a všetky reformy, ktoré potrebujú doladiť a dokončiť, chceme doladiť a dokončiť. Čo považujem za nekorektné, je spôsob, akým o našom programe informujú vaše noviny. Vytrhnú z kontextu spoplatenie, a to navyše len jednu časť a na základe toho interpretujú celý program.
SDKÚ navrhuje, že vysoké školy si budú môcť vybrať, či od študentov budú pýtať peniaze. To už nie je spoplatnenie.
V zákone, ktorý neprešiel v parlamente, sa rátalo so spoplatnením od 3- do 20-tisíc. My sme ten spodný interval teraz posunuli k nule. Prijali sme výhradu, aby prvá generácia študentov neniesla len náklady. Na zlep-šenie kvality vysokoškolského vzdelávania totiž treba urobiť zmeny vo viacerých oblastiach. Úžitok z nich budú mať až ďalšie generácie študentov. Preto spoplatnenie ponechávame na vysoké školy. Druhou alternatívou je spoplatniť len 4. a 5. ročníky, teda magisterské štúdium. Je krásne byť razantným a radikálnym, ale keď nenájdete podporu politického partnera, nebude nič. Keď prídeme s návrhom, ktorý je kompromisný, dokážeme viac.
Takže s nami súhlasíte, že program je postavený tak, aby SDKÚ vytváral po voľbách väčší manév-rovací priestor.
Nie. Primárne zohľadňujeme to, že o probléme kvality vysokoškolského vzdelávania vieme viac, ako sme o tom vedeli pred štyrmi rokmi. Ak dnes predkladáme modifikovanú predstavu spoplatnenia, nie je to ústupok, ale sme jednoducho poučení.
Budeme pokračovať v úvodnej téze, že v programe ustupujete od pravicových akcentov. Nič napríklad nehovoríte o privatizácii zdravotníckych zariadení.
Ani slovom sme nespochybnili transformáciu zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, k tomu sme sa vyjadrili tak jasne, že sa nám zdalo zbytočné opakovať to.
Máme tomu rozumieť tak, že koncovkou reformy zdravotníctva by mala byť privatizácia, rozšírenie súkromného sektora v zdravotníctve?
Celkom určite áno. Avšak nemusí to byť len privatizácia, môžu to byť aj neziskové organizácie, ktoré fungujú veľmi dobre. V každom prípade nám ide o odštátnenie.
Nevylučujete však aj klasické predaje štátnych zdravotníckych zariadení?
Nie.
V programe sme nič nenašli o privatizácii, o dokončení tých súťaží, ktoré vláda zastavila pre predčasné voľby.
Opakujem, sú veci, ktoré sme nepotrebovali explicitne vyjadriť v programe, lebo sme sa k nim vyjadrili veľakrát predtým. Ale to, že chceme dokončiť privatizáciu, to tam je.
Nenašli sme to tam.
Viete čo, povedzte, čo ste tam ešte nenašli, nech sa na to pozriem naraz.
Program SDKÚ sa nebude líšiť od iných programov politických strán v tom, že niet sociálnej skupiny, ktorá by jeho realizáciou niečo nezískala.
Sledujeme rast ekonomiky ako takej a z toho môžu mať úžitok všetci. Nie je to tak, že ak niekto získava, iný musí zákonite stratiť.
Nemôže teda nastať situácia, že niektorí budú porazení?
Dobrá ekonomická politika neznamená, že nerastú rozdiely medzi príjmami, ale znamená, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska príjmy nízkopríjmových vrstiev obyvateľstva rastú rýchlejšie ako pri zlej ekonomickej politike. Opakom je zlá hospodárska politika, ktorá síce prerozdeľuje viac zdrojov, ale podväzuje rast. Na utlmenom hospodárstve najviac strácajú práve chudobní.
Na Slovensku je dosť veľká skupina ľudí, ktorí sa z hľadiska realizovaných reforiem cítia na strane porazených.
Všade na svete ľudia vnímajú realitu černejšie. Na Slovensku je to možno ešte silnejší fenomén. Jeden z dôvodov je možno ten, že svoje kroky zle vysvetľujeme. Ďalší možno kvalita vašej práce.
Necítite zodpovednosť za to, že aj vašou vinou má Smer, ktorý považujete za antireformnú stranu, značnú podporu obyvateľstva?
Platí to, čo som povedal pred chvíľou. Je to aj naša zodpovednosť, ale aj vaša.
Naša však určite menej ako vaša.
Priznám sa, že to neviem kvantifikovať.
Vy ste vláda, nie my.
Keď vláda robí reformy, ktoré nie sú ľahké, zväčšuje sa priestor pre populizmus a demagógiu. To platí pre každú krajinu a bez ohľadu na to, či vláda robí, alebo nerobí chyby. Nedokážem odhadnúť, či fenomén Smeru mohol byť menší, keby sme nerobili chyby, ale určite mohol byť menší, aj keby médiá vrátane vášho denníka, odvádzali profesionálnejšiu prácu, keby v nich nebolo toľko zaujatosti a zlomyseľnosti.
Skúste byť teraz konkrétnejší o vašich chybách. V čom bol problém na vašej strane.
Možno aj v tom, že sme ako koaličné strany nedokázali byť súdržní, že bolo medzi nami politické napätie, ktoré mohlo ľudí znechutiť.
Možno vám táto otázka bude znieť zaujato. Ale nebola chyba aj to, že reformné snaženie sa dehonestovalo napríklad nejasným finančným pozadím SDKÚ?
Buďte konkrétni.
Bol tu napríklad problém prevodu 22-miliónového dlhu SDKÚ na spoločnosť Soul či kauza darcov strany.
Problém s prevodom dlhu nebol žiadny. To bol váš problém. Jednoducho firma kúpila nehnuteľný priestor na Medenej ulici a prevzala aj záväzky. To je všetko.
Niekoľko mesiacov sme po tom museli pátrať.
To je tiež váš problém, nie SDKÚ. Ak ste sa dlho museli k tomu dopracúvať, tak aj za spôsob, akým o SDKÚ od kauzy skupinka a možno aj dlhšie píšete.
Netrvalo to dlho len SME, ale aj ostatným médiám.
Všetky zákonom stanovené povinnosti z hľadiska informovanosti sme splnili. Pokiaľ ide o darcov, existujú dnes traja alebo štyria ľudia, ktorí tvrdia, že nám peniaze nedarovali. Všetci boli členmi SDKÚ a z SDKÚ odišli pre nenaplnené ambície. Dnes tvrdia niečo iné, ako tvrdí strana. Ani my, ani oni nemáme žiadne listinné dôkazy, lebo zákon to nevyžaduje. Existuje vo svete veľa príkladov, keď bývalí zamestnanci obvinili firmu, aby ju poškodili.
Jeden z darcov, pani Dominová, svokra šéfa vašej volebnej kampane, pred niekoľkými mesiacmi nášmu redaktorovi povedala, že žiadne peniaze SDKÚ nedarovala. Po tom, keď orgány činné v trestnom konaní uložili prípad ad acta, si spomenula, že predala byt a z týchto peňazí vám časť dala. Lenže ukázalo sa, že žiadny byt v čase, keď mala poskytnúť dar, nepredala. Bez ohľadu na to, čo si myslíte o našej korektnosti, toto je problém.
Neviem, čo povedala pani Dominová, ale viem, že odkedy sa v médiách objavil tento problém, SDKÚ nad rámec zákona zverejňuje svojich darcov hneď, ako od nich dar prijme, a necháva si ho aj písomne potvrdiť. "Áno, poučenie, aby nemohli byť zneužité niektoré veci proti nám, tak ako boli v minulosti zneužité.
Bolo tiež nejasné, odkiaľ firma Soul získala peniaze na kúpu priestorov na Medenej.
To neviem ani ja a nie je ani mojou povinnosťou skúmať to.
Zase je tam potom tieň pochybnosti.
Tak to skúmajte, keď je tam tieň pochybnosti. Je to vaša práca.
Majiteľka firmy sa nechce s nami vôbec baviť.
Mám za ňou ísť a povedať jej, aby sa s vami bavila?
Áno.
A vy tu budete za mňa sedieť?
Môžete jej zavolať.
Nebudem robiť vašu prácu.
Ak sú tu ľudia, ktorí si myslia, že na reformách v uplynulom období stratili, je to podľa vás len vecou nesprávnej interpretácie reality alebo ich premrštených očakávaní, ktoré sa nenaplnili?
Chodím po Slovensku a veľmi dobre viem, že nie každému sa žije ľahko a nie každý cíti reálne zlepšenie. Zároveň sme však presvedčení, že reformy boli poctivou a zodpovednou cestou k tomu, ako pomôcť aj tým, ktorí sú na tom najhoršie. Nešlo však o takú pomoc, že teraz prerozdelíme zdroje na úkor budúcich generácií. Počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu sme znížili daňové a odvodové zaťaženie najviac v EÚ. To znamená, že sme mali o stovky miliárd korún menej. Mohli sme ísť inou cestou a tieto peniaze dať do spotreby. No dnes by sme mali neporiadok vo verejných financiách a obrovský problém udržať zdravý hospodársky rast v budúcnosti. V politickej rovine to znamená, že sme svojou hospodárskou politikou zvyšovali mieru rizika svojho politického neprežitia, lebo sme riskovali, že reformy nebudú časťou spoločnosti prijaté a budú znamenať príležitosť pre populistov.
Na to sme narážali na začiatku. Z programu SDKÚ akoby bola cítiť istá obava, že pokračovanie v tvrdom kurze môže znamenať nárast počtu "porazených", čím sa zvýšia šance populistov a klesnú vaše.
Ak to takto vnímate, je to asi problém vášho vnímania. No možno je náš program naozaj citlivejší a nevidel by som v tom žiadnu vypočítavosť. Keď sa robí v krajine zásadná zmena, keď sú v krajine potrebné hlboké reformy, aj miera schopnosti vnímať dôsledky ich vplyvov na rôzne sociálne skupiny musí byť menšia ako v čase, keď reformy chceme už len dolaďovať. To je prirodzené. Čiže, ak sa vám náš program zdá citlivejší, znamená to, že už nepotrebujeme žiadne hlboké zmeny robiť.
Ešte nie sú známe programy všetkých politických strán, ale ak by ste sa na svojich politických partnerov mali pozrieť cez ich ekonomické názory, aký by bol ich rebríček podľa príbuznosti k SDKÚ?
Nechcem zostaviť poradie, ale určite sú nám najbližšie KDH a SMK. V zásade z hľadiska programu Slobodné fórum tiež, no až na zdravotníctvo. To, čo táto strana presadzuje v zdravotníctve, je nonsens. Nemá to nič spoločné ani s liberálnou stranou, ani s reformnou. Je to návrat k prekonaným problémom, je to korporativizmus najhrubšieho zrna. O HZDS sa neviem vyjadriť, tam som program nevidel, počul som len pána Mečiara o ňom hovoriť.
Avšak HZDS sa predsa javí napríklad podľa predchádzajúcich hlasovaní v parlamente o reformných zákonoch.
Vidíte, to je ďalší príklad vašej zaujatosti, ako sa SDKÚ neustále snažíte spájať s HZDS.
O nič také sa vôbec nesnažíme.
Ale áno. K HZDS sa nevyjadrím, lebo nepoznám ich program. Zámery Smeru som komentoval viackrát, takže len stručne: realizácia programu Smeru znamená zrušenie reforiem, návrat k prekonaným problémom a zmarenie šance, aby Slovensko mohlo rýchle dobiehať vyspelé krajiny.
Často poukazujte na podnikateľov, ktorí stoja za Smerom - Flašík, Poór. Nemyslíte si však, že práve pre toto ekonomické pozadie podnikatelia budú reálnu ekonomickú politiku Smeru korigovať? Tým môže byť reálna spolupráca s SDKÚ.
Inými slovami hovoríte, že Fica netreba brať vážne.
Asi tak.
Ja mu do hlavy nevidím. Som presvedčený, že Fico je v područí týchto skupín, ale nemusí to znamenať až takú mieru závislosti, ktorá mu neumožní uskutočniť jeho zámery. Navyše, nepodceňoval by som nebezpečnosť Fica a jeho programu. Získať moc na základe nejakých prísľubov, a potom ich opustiť, znamená veľké riziko straty moci. Je to tak preto, lebo vzdaním sa programu prídete o tých, ktorí vás preň podporovali. No a tých, ktorí boli predtým proti nemu, nezískate.
Na aký volebný výsledok sa cíti SDKÚ? Prevláda v strane očakávanie, že bude lepší, ako ho predznamenávajú výskumy? Bolo to tak v predchádzajúcich voľbách.
Žiadne percento odo mňa počuť nebudete. Nálada je v strane dobrá, ale realistická.
Autor: IVAN ŠTULAJTERĽUBOŠ JANČÍK
Beata
Balogová
