Bratislava 17. marca (TASR) - Viac ako 160 slovenských hradov, historických kaštieľov, meštianskych a ľudových domov či ďalších stavebných objektov, ktoré patria medzi architektonické kultúrne pamiatky, je kvôli zlým ekonomickým podmienkam štátu a obcí na predaj. Ich presný zoznam je zverejnený na internetovej stránke www.pamiatky.sk, ktorú spravuje Pamiatkový ústav (PÚ).
Medzi najlukratívnejšie ponuky patrí kaštieľ v Halíči s pozemkom 22 hektárov. Jeho cena predstavuje 35 miliónov korún, pričom prípadný záujemca ho môže využiť na reprezentatívne alebo podnikateľské účely. Ďalšou zaujímavou stavbou je kaštieľ v Nitrianskej Blatnici s pozemkom na rozlohe 5,6 hektára a cenou 18 miliónov korún. Za približne 7,8 milióna korún je na predaj aj historický žrebčín v Kopčanoch.
Okrem toho je v ponuke päť slovenských hradov vrátane rozľahlého gotického Vígľašského zámku zo 14. storočia a známeho hradu Šomoška neďaleko Šiatorskej Bukoviny. Ich zoznam dopĺňa Hrad Bzovík, Turniansky hrad a Hrad Slanec, no cena žiadneho z nich na internete nie je.
Generálna riaditeľka PÚ Katarína Kosová TASR informovala, že v prípade kúpy objektu môže doňho nový majiteľ zasahovať, ale len v takom rozsahu, v akom mu to umožňuje zákon o ochrane pamiatkového fondu. "Predtým, ako sa niekto rozhodne kúpiť nejakú budovu, považujem za veľmi správne, aby najprv nadviazal kontakt s nami a s príslušným krajským pamiatkovým ústavom alebo detašovaným pracoviskom, a predložil svoj projekt využitia stavby," povedala. "Funkčné využitie totiž znamená isté zásahy do pamiatkovej sústavy objektu, pričom zákon každému káže realizovať ho v súlade s pamiatkovými hodnotami, aby ich nenarúšali," dodala. Zároveň pripustila, že istá miera modernizácie a úpravy pamiatky je dovolená.
Podľa šéfky PÚ cena historických nehnuteľností býva uvedená len v prípadoch, keď ju poskytne predajca, ktorým je prevažne mesto alebo obec. Tieto subjekty si určujú cenu samé, ale ak sa predáva majetok štátu, jeho hodnota je stanovená na základe súdnoznaleckého posudku.
Hlavným dôvod predaja týchto stavieb je podľa Kosovej zlá finančná situácia v štátnom rozpočte. "Štát vlastní príliš veľa budov vzhľadom na to, že nemá dostatok voľného kapitálu, aby do nich mohol investovať," vyhlásila s tým, že obnova kultúrnych pamiatok je vlastne nadštandardnou investíciou.
