Trebišov 17. marca (TASR) - Zdobeniu kraslíc - symbolov jari a Veľkej noci sa už vyše 40 rokov venuje Mária Berešová z Trebišova. Priznáva, že aj keď sa na pultoch predajní, či na výstavách objavujú všakovako zdobené vajíčka, ona zostala verná zemplínskej tradícií - lastovičkám, kvietkom či rečňovankám.
Tisícky kraslíc z dielne 68-ročnej Trebišovčanky charakterizujú tri techniky. Za najstaršiu, ktorá si zároveň vyžaduje najmenej zručnosti, no jej výsledný efekt sa nedá zaprieť, označila cibuľovú. "Vyfúknuté vajíčko sa obloží zeleňou - najlepšie petržlenovou vňaťou, omotá sa handričkou a vloží na vyše 10 minúť do vriacej vody s cibuľovými šupkami," povedala dnes pre TASR Berešová. Náročnejšie je už zdobenie vajíčok farebným voskom, či batikovanie, ktoré je o niečo staršie ako reliéfne zdobenie kraslíc. "Keď máte po ruke roztopený včelí vosk, špendlíky s hlavičkami rôznych veľkostí, farby a trocha citu a fantázie, dielo je na svete," dodala Berešová.
Lesknúce sa kraslice M. Berešovej, ktoré najemno potiera slaninou, putujú z výstavy na výstavu a v uplynulých rokoch sa dostali až do Švajčiarska. Od množstva ostatných nádherných sa odlišujú nielen zemplínskou technikou, ale aj nezvyčajným jediným otvorom na škrupinke vajíčka. "Stačí zobrať ihlu na španielske vtáčky, jemne ťuknúť do škrupinky, ohnutou injekčnou ihlou a striekačkou vytiahnuť obsah vajíčka a vypláchnuť ho vodou. Potom sa už medze v zdobení nekladú," poúčala Berešová.
Dodala, že Veľká noc by bez kraslíc nemala svoje čaro. K nej neodmysliteľne na Zemplíne patrí aj svätenie pasky (veľkonočných jedál) a poriadna oblievačka, po ktorej sa dievčence musia niekoľkokrát prezliekať.
