Bratislava 12. mája (TASR) - Slovensko má deravú legislatívu v oblasti navracania detí neoprávnene premiestnených rodičmi zo zahraničia, tvrdí riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) Helena Chrzanová. Kým zahraničné úrady k nám vrátia zhruba 80 percent detí unesených jedným z rodičov, Slovensko má pri navracaní detí približne tretinovú úspešnosť. V roku 2005 CIPC registrovalo 19 detí unesených na Slovensko a 27 detí unesených rodičmi zo SR do zahraničia, prevažne do krajín EÚ (napr. Nemecka a Veľkej Británie).
Slovenský trestný zákon v súčasnosti únos dieťaťa rodičom ešte pred rozhodnutím súdu o jeho zverení jednému z rodičov nepovažuje za trestný čin. Polícia preto nie je kompetentná pomáhať pri hľadaní uneseného dieťaťa. Slovenské súdy zasa v prípade žiadosti o vrátenie uneseného dieťaťa pod jurisdikciu štátu jeho rodičov väčšinou rozhodli v prospech zotrvania dieťaťa na Slovensku.
Slovenská republika je síce viazaná medzinárodnými dohovormi o "rodičovských únosoch", tieto ťažkosti by mali vyriešiť až predpisy na ich účelné vykonanie. CIPC v súčasnosti pripravuje v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny legislatívny návrh na doplnenie kompetencií slovenských úradov a ich súčinnosti v oblasti zabezpečovania návratu neoprávnene premiestnených detí.
Osobitnou kapitolou sú podľa Chrzanovej únosy detí do krajín, ktoré neratifikovali medzinárodné dohovory o rodičovských únosoch. Ročne ich je približne päť, prevažne do arabských krajín. V týchto prípadoch môže CIPC pomôcť rodičom len prostredníctvom mimovládnej organizácie Medzinárodná sociálna pomoc, ktorá v prípade ochoty únoscu monitoruje stav dieťaťa a podáva o ňom CIPC správy.
Centrum má 15 zamestnancov a funguje od roku 1993 ako rozpočtová organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem rodičovských únosov sa zaoberá aj vymáhaním výživného a medzištátnym osvojením detí. V roku 2005 stál CIPC štát sedem miliónov korún.
