Dzurinda: V Bruseli o Benešových dekrétoch a prístupovom procese
BRATISLAVA 18. marca (SITA) - Problematika Benešových dekrétov, uplatňovanie zákona o zahraničných Maďaroch, ako aj doterajší postup Slovenska vo vstupných rokovaniach s EÚ a navrhovaný finančný rámec rozširovania budú hlavné témy, ktoré chce premiér SR M
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ikuláš Dzurinda prerokovať s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) a Európskeho parlamentu (EP) počas dvojdňovej návštevy Bruselu v pondelok a utorok. V Bruseli sa Dzurinda stretne s predsedom EK Romanom Prodim, komisárom EK pre rozširovanie Günterom Verheugenom a vystúpi pred Zahraničným výborom EP. "Predstaviteľom EÚ chcem vysvetliť nielen pozície SR v kapitolách, ktoré musíme ešte prerokovať, ale aj postoj SR v niektorých aktuálnych regionálnych a bilaterálnych záležitostiach," povedal v nedeľu Dzurinda novinárom.
Slovensko podľa Dzurindu čakajú tento rok dve dôležité priority - získať pozvanie za člena NATO a ukončiť vstupné rokovania s EÚ. "Chcem predstaviteľov EÚ presvedčiť, že máme na to, aby sme boli aj na záver úspešní," uviedol a dodal, že na Slovensku na to existuje nielen politická vôľa a silná podpora občanov, ale pokračujú aj ekonomické reformy a prijímanie legislatívy. Ako povedal, SR má eminentný záujem uzavrieť tento rok aj tie najťažšie kapitoly, pričom finančný rámec rozširovania navrhnutý EK považuje globálne za dobré východisko na ďalšie rokovania. Slovensko má podľa Dzurindu dobré predpoklady, aby potrebné legislatívne normy boli včas predložené do parlamentu a aby ich parlament včas schválil. Znepokojuje ho však, že parlament už viac myslí na voľby a mierne ustáva vo svojich aktivitách.
Čo sa týka regionálnych záležitostí, ktoré sú v súčasnosti v centre pozornosti EÚ, premiér Dzurinda chce predstaviteľom únie poskytnúť slovenský pohľad na výklad československej povojnovej legislatívy, konkrétne na Benešove dekréty. "Benešove dekréty považujeme viac-menej za otázku minulosti. Mali by sme sa koncentrovať na budúcnosť a nie na vyvolávanie duchov minulosti," zdôraznil premiér. Ďalšou témou rokovaní bude zákon o zahraničných Maďaroch, pričom premiér verí, že po "vyhasnutí predvolebných vášní" sa túto otázku podarí doriešiť. Ako však povedal, v každej krajine ašpirujúcej na vstup do únie môžu platiť len také zákony, ktoré sú v súlade s normami medzinárodného práva, ktoré nezasahujú do jurisdikcie inej zvrchovanej krajiny a ktoré neobsahujú prvky diskriminácie. Predstaviteľom EÚ chce poskytnúť vyvážené stanovisko, ktoré bude plne rešpektovať národné záujmy Slovenska, zároveň však nenaruší bilaterálne vzťahy a nezvýši napätie v regióne. "Takéto východisko vieme ponúknuť," uviedol Dzurinda. Ako však povedal, vzťahy s Maďarskom si musíme usporiadať sami a nemôžeme očakávať, že EÚ sa "pridá na jednu alebo druhú stranu".