Lykožrút je súčasťou lesa, ale v prípade premnoženia sa stáva vážnou hrozbou.
Podľa Mikuláša Michelčíka z občianskeho združenia Lesníci - ochrancovia prírody Tatier hrozí lesu ďalšia kalamita, tentoraz kôrovcová. Ako povedal, po 19. novembri 2004 zostalo veľa porastových stien, ktoré sú presušené a vysoko odvetvené. V kalamitnom území ponechali asi 130 tisíc m3 hrubej drevnej hmoty hlavne v Tichej a Kôprovej doline. "Samovývoj má zmysel, ale s mierou a tam, kde môže fungovať," zdôraznil Michelčík.
Feromónové lapače nie sú konštruované ako prostriedok boja proti podkôrnemu hmyzu, ale na monitorovanie jeho výskytu. "Pri bežnom monitoringu, keď je jeden lapač postavený zhruba na piatich hektároch, evidujeme za týždeň maximálne tisíc odchytených jedincov lykožrúta. Je to normálny stav, keď sa v lese ešte nič nedeje. Od dvoch do štyroch tisíc je stav, ktorý avizuje, že už treba niečo robiť a nad štyri tisíc je stav silného napadnutia. Tu už treba robiť mimoriadne opatrenia - a v súčasnosti už tento stav v Tatrách je," konštatoval Michelčík. Spresnil, že v jednom lapači našli štyri až päťtisíc dospelých chrobákov. Podľa neho tatranský les nie je zdravý a musí zasiahnuť človek. Spresnil, že v kalamitnom území v správe Štátnych lesov TANAP-u je v súčasnosti rozmiestnených až 3500 lapačov, ktoré treba pravidelne kontrolovať.
Za najúčinnejšiu metódu boja s podkôrnym hmyzom Michelčík označil kombináciu feromónových lapačov s klasickými lapákmi, teda suchými stromami. "V jednom kmeni sa dokáže uhniezdiť aj 40 tisíc chrobákov, avšak vyviesť a zlikvidovať ho treba skôr, ako hmyz opäť vyletí," doplnil zástupca občianskeho združenia, ktoré vzniklo v roku 2003.
