BRATISLAVA - Školstvo sa stalo pred voľbami jednou z hlavných tém, na ktorých strany stavajú svoj program. Väčšina z nich hovorí, že by do neho malo ísť 5 až 6 % z HDP namiesto súčasných 3,8 %. Chcú zvýšiť učiteľom platy, urobiť obsahovú reformu, viac prepojiť školy s praxou, dať viac peňazí na vedu a výskum.
Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť si myslí, že v programoch ide "väčšinou o všeobecné frázy, ktoré sú všade rovnaké. Rozdielne sú mechanizmy ako to, čo deklarujú a chcú dosiahnuť". Najprepracovanejšie programy má podľa neho HZDS, SDKÚ a Slobodné fórum.
Zásadný rozdiel medzi stranami vidí vo vnímaní úlohy štátu. "Najliberálnejšia je ANO, ktorá chce potlačiť vplyv štátu na školstvo," hovorí Salner. ANO plánuje po voľbách zrušiť krajské školské úrady a zefektívniť činnosť školskej štátnej správy a samosprávy. Na opačnej strane stojí KSS, ktorá chce zvýšiť právomoci ministerstva školstva. Od štátu žiada, aby garantoval bezplatné vzdelanie vrátane učebníc zadarmo.
Hlavnou prioritou strán je obsahová reforma základného a stredného školstva. Väčšina strán chce, aby si školy vytvárali učebné programy samy na základe rámcových osnov, ktoré vydá ministerstvo školstva. Podobný návrh zákona predložil exminister školstva Martin Fronc (KDH) ako poslanec do parlamentu. Zákon sa nedostal ani do prvého čítania.
"Zákon predložíme v budúcom volebnom období," hovorí Fronc, podľa ktorého KDH bude pokračovať "v začatých reformných krokoch".
SNS chce v rámci obsahovej reformy zaviesť na základných školách mediálnu a posilniť vlasteneckú výchovu.
Strana Smer chce znížiť počet žiakov v triede. V materských školách navrhujú znížiť počet detí na 18 až 20, v základných školách na maximálne 24 a na stredných na 26 študentov.
Spoločnou črtou všetkých programov je zvýšenie peňazí regionálnemu a vysokému školstvu. Všetky strany sa zhodujú na tom, že peniaze by mali byť prideľované aj na základe kvality. Žiadna strana nechce zrušiť súčasný spôsob financovania regionálneho školstva, iba ho doladiť.
Za novinku vo volebných programoch pokladá Salner jedenásťročnú školskú dochádzku, ktorú deklaruje väčšina strán. HZDS dokonca podľa programu chce zvýšiť povinnú školskú dochádzku na dvanásť rokov.
(mip)
Priority jednotlivých strán v školstve
Smer
- na školstvo dávať 5 % z HDP,
- zvyšovať verejné prostriedky pre vysoké školstvo s cieľom dosiahnuť výšku 1,2% z HDP mimo finančných zdrojov na sociálne oblasti študentov,
- nový moderný zákon o výchove a vzdelávaní,
- nový zákon o postavení pedagógov,
- novelizácia vysokoškolského zákona,
- vytvoriť predpoklady pre skutočnú informatizáciu,
- legislatívne motivovať podnikateľskú sféru na investície do vzdelávania vedy,
- postupne zvyšovať objem finančných prostriedkov do vedy až do výšky 0,8 % z HDP,
- vytvárať grantový systém pre mladých vedeckých pracovníkov,
- vytvárať investičné stimuly podporujúce vznik technologických inkubátorov.
HZDS
- podporovať individualizáciu a diferenciáciu vzdelávania, vzdelávanie znevýhodnených jedincov a starostlivosť o rozvoj talentov,
- zastaviť dlhotrvajúci pokles zdrojov na vzdelávanie, nárast najmenej o 5 % z výšky kapitoly štátneho rozpočtu a otvorením vstupu podnikateľských subjektov,
- zabezpečovať kvalitu vzdelávacieho procesu,
- podporiť výučbu cudzích jazykov,
- posilniť autonómnosť škôl a väčšiu spoluprácu rodičov s učiteľmi,
- zvýšiť zdroje pre rozvoj vedy, aby sa dosiahlo podielu 1,5 % HDP v roku 2010,
- povinné vzdelanie rozšíriť na 12-ročnú školskú dochádzku.
SDKÚ
- upraviť systém financovania, aby prostriedky boli výraznejšie viazané na kvalitu škôl,
- podporiť kariérne poradenstvo na školách,
- presadiť obsahovú prestavbu výučby na základných a stredných školách,
- reformovať stredné odborné školstvo,
- presadiť dobudovanie systému podpory vzdelávania detí zo znevýhodneného prostredia,
- zaviesť povinnú dochádzku v poslednom ročníku materskej školy,
- zvýšiť investície do celoživotného vzdelávania učiteľov,
- podporiť pôsobenie špičkových medzinárodných pedagógov na slovenských vysokých školách,
- urýchliť diverzifikáciu vysokých škôl,
- presadiť, aby vysoké školy mali možnosť, a nie povinnosť zaviesť školné,
- nový systém financovania vedeckých projektov.
SMK
- vypracovať nový zákon o výchove a vzdelávaní,
- rozširovať okruh zdrojov tak, aby na konci volebného obdobia sa priblížili k 5 % HDP,
- uskutočniť rozsiahlu obsahovú reformu,
- podnietiť efektívnejšiu výučbu cudzích jazykov a informatiky,
- zvýšiť plat pedagógov minimálne na úroveň priemernej mzdy v národnom hospodárstve,
- zlepšiť infraštruktúru škôl,
- venovať zvýšenú pozornosť výchove, kontrole, hodnoteniu a zabezpečovaniu kvality,
- zdôrazňovať úlohu vzdelávania v materinskom jazyku pri zachovaní národnej identity.
SF
- presadiť povinný posledný ročník predškolskej výchovy,
- školu prebudovať na inštitúciu celoživotného vzdelávania,
- efektívne prepojiť odborné školstvo s trhom práce,
- zaviesť povinné vyučovanie anglického jazyka,
- zvýšiť náročnosť kritérií na vznik nových neštátnych škôl,
- zrušiť systém vzdelávacích a kultúrnych poukazov a nahradiť ho normatívom,
- zvýšiť financovanie školstva na 5,5 až 6 % z HDP,
- zvýšiť spoločenskú prestíž učiteľskej profesie,
- financovať vedu a vysoké školy na úrovni priemeru krajín EÚ.
KDH
- pokračovať v začatých reformách,
- presadzovať prijatie nového školského zákon,
- vytvoriť školám priestor, kde si budú tvoriť vlastné školské vzdelávacie programy,
- presadzovať, aby priemerný plat učiteľa postupne dosiahol 120 % priemerného platu v hospodárstve.
- v regionálnom školstve presadzovať rozšírenie a skvalitnenie vyučovania cudzích jazykov,
- prerozdeľovať peniaze školám na základe kvality,
- zaviesť školské autobusy,
- zvýšiť financovanie vysokých škôl a vedy,
- podporovať kvalitný výskumu na vysokých školách a v Slovenskej akadémii vied,
- predložiť zákon o mládeži a dobrovoľníckej činnosti a zvýšiť financovanie mládežníckych aktivít v rokoch 2006 - 2010 o 50 %. (mip)
