Ivan Mikloš hovoril v Česku tvrdšie ako na Slovensku. FOTO - SITA
Miklošov hovorca na ministerstve Peter Papanek povedal, že ministrov výrok nie je predzvesťou reálnych krokov na postihovanie KSS. Iná vec podľa neho je, že politické strany musia spĺňať isté zákonné podmienky a nesmú propagovať násilie, pričom "KSS sa nedištancovala od ideológie a režimu spred roka 1989".
Ladislav Jača z KSS pripomenul, že aj v ostatných stranách sú bývalí komunisti. "Aj v tej, v ktorej je pán Mikloš, a im tam asi neprekážajú," povedal. Vie o chybách predrevolučnej KSČ, "ale v porovnaní s tým, čo robia tieto vládne strany, to je kvapka v mori".
KSS sa v poslednom čase pohybuje v prieskumoch preferencií na hranici zvoliteľnosti. Najnovšie čísla z ÚVVM zo včera hovoria, že by v júnových voľbách dostala len 3,6 percenta hlasov.
Pre oslovených politikov je legitimita KSS mŕtvou témou. Pavol Minárik z KDH by neriešil postavenie žiadnej strany zákonnou cestou s výnimkou úplných extrémov. "Tento problém by mohli po tých strašných skúsenostiach, ktoré majú so 40-ročným fungovaním ich predchodkyne, vyriešiť voliči," mieni.
Dušan Čaplovič zo Smeru zase tvrdí, že ak majú komunisti svojich voličov a dostali sa do parlamentu, "reprezentujú istú skupinu ľudí a v demokracii treba akceptovať strany, ktoré prejdú volebným sitom". V parlamente treba KSS rešpektovať, ale "veľmi problematická" by bola jej účasť vo vláde.
Český politológ Jiří Pehe považuje všetky reči o postavení komunistov mimo zákona za politické divadlo. Po prvé na to neexistuje vôľa a už ani legitímny dôvod. "Môžu byť karhaní za extrémizmus, ale nemajú politický jazyk, ktorý by bol nedemokratický, aby chcel odbúrať demokratický systém," povedal o komunistoch.
Problémom v Česku a na Slovensku podľa Peheho nie sú ani tak komunisti ako "boľševické myslenie, ktoré je rozosiate naprieč politickým spektrom".
Slovenskí komunisti sú radikálnejší ako českí
Základné rozdiely medzi slovenskými a českými komunistami sú dva. Jedným je miera radikalizmu, druhým história strany po páde režimu. Tvrdí to český politológ Jiří Pehe.
Zásadný rozdiel je podľa neho ten, že kým v Česku nikdy komunistická strana známa spred roku 1989 nezanikla a súčasná KSČM je jej priamou nasledovníčkou, u nás k tomu došlo. Na troskách prednovembrovej strany najskôr vznikla Strana demokratickej ľavice. Až v júni 1991 mala ustanovujúci zjazd nová KSS známa dnes.
Česká KSČM je súčasťou politického spektra už 17 rokov a za ten čas sa musela prispôsobiť. Pehe tvrdí, že je určite menej radikálna ako pred 6 či 8 rokmi. "Slovenská KSS sa mi zdá byť omnoho radikálnejšia a ortodoxnejšia," vraví.
S tým súvisia aj vyššie preferencie komunistov u nás a v Česku. KSČM sa navyše koncom 90. rokov premenila na stranu, ktorá má dve skupiny voličstva. Na jednej strane sú to tradiční komunisti, na druhej voliči z krajne pravicového spektra. Pehe si myslí, že KSČM je tak dnes skôr protestná strana, ktorá nie je čisto ľavicová. "Je veľmi xenofóbna, nacionalistická, vyjadruje heslá, ktoré počujeme v Rakúsku od Haidera alebo vo Francúzsku od Le Pena," dodal.
(rp)
Beata
Balogová
