KOŠICE 19. mája (SITA) - Podľa Lesoochranárskeho združenia VLK šíria Štátne lesy TANAP zbytočnú hystériu, keď tvrdia, že za súčasné premnoženie lykožrúta môže nevyťažená kalamita v najprísnejších chránených územiach TANAP. ,,Lykožrút sa v Tatrách nachádza vo veľkom množstve na miestach, kde lesníci vyťažili od roku 2004 väčšinu kalamitného dreva, napríklad v okolí Tatranskej Lomnice či Starého Smokovca. Naopak, Tichá dolina a Kôprová dolina, kde leží nespracovaných viac ako 60 000 kubických metrov dreva, patria k oblastiam s nízkou úrovňou populácie podkôrneho hmyzu,“ tvrdí náčelník združenia Juraj Lukáč. Dodal, že lykožrútové kalamity nasledujú v smrekových lesoch vždy po veternej kalamite a ich vývoj určuje zásadným spôsobom počasie a nie intenzívne lesnícke zásahy.
Podľa výsledkov štúdie, ktorá skúmala vývoj lykožrútovej kalamity v rokoch 1991-2000 v poľskej a slovenskej časti Tatier, nemali intenzívne lesnícke zásahy na Slovensku žiadny vplyv na intenzitu odumierania smrekových porastov. Štúdia, ktorú vypracoval medzinárodný tím expertov za účasti Rastislava Jakuša z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, porovnáva efektívnosť intenzívneho manažmentu v TANAP s bezzásahovým režimom v poľskom Tatranskom parku narodowom.
"Pri takom chladnom a vlhkom máji ako tento rok sa časť stromov dokáže náletu lykožrútov intenzívne brániť tým, že ich zalieva živicou. Zostávajúce porasty sa nachádzajú hlavne vo vyšších polohách a je v nich veľké zastúpenie smrekovca. To je ďalší činiteľ v neprospech lykožrúta. Samozrejme, že dôjde k náletu lykožrúta na oslabené stromy na okraji kalamitnej plochy. Tieto stromy by aj tak v budúcnosti vyvrátil vietor. O zničení tatranských lesov lykožrútom však nemožno hovoriť. Rojenia a premnoženia lykožrúta v Tatrách sa pravidelne opakujú. Aj práve preto máme v Tatrách dodnes lesy,“ konštatoval na margo situácie Jakuš.
,,Štátne lesy TANAP uvádzajú nepravdivé údaje, ak tvrdia, že v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Dolina Bielej vody bolo ponechaných 30 000 m3 dreva. Na základe rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia (KÚŽP) v Prešove tam bolo ponechaných približne 6 000 m3. Predstavuje to asi 30% biomasy a to prevažne v podobe málo atraktívnej pre lykožrúta - zlomy, štiepy, pne, vrcholce, a len v malej miere celé kmene,“ informuje Lukáč.
Podľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK je zásadným riešením tohto problému zonácia TANAP, ktorá by jasne vyčlenila územia ponechané na prirodzené procesy a časť, ktorá bude oddeľovať hospodárske lesy v okolí národného parku od území s prísnou ochranou.
