Smerovanie Slovenska - pesimistov je asi toľko ako optimistov

Podľa najnovšieho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) si 46 percent ľudí myslí, že sa uberáme správnym smerom, o opaku je presvedčených 50 percent. Aj keď je v tejto otázke spoločnosť naďalej rozdelená, nejde o bežnú záležitosť.

Od roku 1998 bol totiž podľa IVO iba jeden moment, keď boli optimisticky naladení ľudia vo väčšine: v januári 1999 v správne smerovanie krajiny verilo 47 a v nesprávne len 34 percent ľudí.

Najväčší pesimizmus ľudia pociťovali pred voľbami pred ôsmimi rokmi, po ktorých HZDS odišlo do opozície a Slováci boli značne skeptickí aj medzi rokmi 2001 a 2003 - teda aj v období pred poslednými voľbami.

"Takéto vyvážené hodnotenie nie je zďaleka samozrejmosťou," povedala sociologička IVO Zora Bútorová.

Optimistami sú podľa analytičky najmä mladí, ľudia s vyšším vzdelaním a vykonávajúci kvalifikovanejšiu a intelektuálnu prácu.

Optimisti sú najmä voliči pravice

Pohľad na smerovanie Slovenska kopíruje postoje bývalej vládnej koalície a opozície. Zatiaľ čo sú voliči SDKÚ v prevažnej väčšine optimistickí a podobný názor majú aj priaznivci KDH, najväčšiu skepsu dávajú najavo podporovatelia komunistov, HZDS a SNS.

Až za nimi nasleduje Smer, ktorého 43 percent voličov si myslí, že ideme dobrou cestou a 56 percent, že zlou. Sociologička však hovorí, že vplyv na nárast optimizmu nemajú len voliči pravice.

"Na tomto pocite sa zďaleka nepodieľajú iba ľudia, ktorí podporujú vládnu koalíciu," hovorí Bútorová. Z celkového počtu optimistov sú podľa nej z tretiny priaznivci vládnej koalície, z tretiny voliči "tvrdej" opozície a zvyšok tvoria nerozhodnutí.

Reformy nemajú veľa prívržencov

Za najhoršiu spomedzi piatich závažných reforiem ľudia považujú jednoznačne zdravotnícku. Bez výhrady dobrá je len podľa troch zo sto obyvateľov, v zásade dobrá, ale stále nedoladená je podľa 22 percent a 72 percent si myslí, že je zlá a mala by sa zmeniť zásadne.

O niečo lepšie je vnímaná reforma sociálnych dávok, ktorá rozdeľuje ľudí približne na polovicu.

Viac priaznivcov ako odporcov má dôchodková reforma, i keď aj ju chce doladiť až 46 percent opýtaných. Ako najlepšie vnímané z prieskumu vychádzajú reformy daní a verejnej správy. Zmeny v daňovom systéme považuje za úplne zlé len tretina ľudí. Ani jedna z reforiem nepripadá väčšine priaznivcov akejkoľvek zo strán natoľko dobrá, že by ju ponechali bez zmien.

Napríklad daňová reforma je ideálna len podľa 31 percent voličov SDKÚ.

Problémom je nezamestnanosť

Ľudia za jednoznačne najväčší problém považujú nezamestnanosť. Tento neduh vníma ako jeden z najzávažnejších presná polovica opýtaných. Nasleduje kvalita zdravotnej starostlivosti (31), chudoba (29) a životná úroveň (27 percent).

Aj keď priaznivci všetkých strán považujú nezamestnanosť za problém číslo jeden, obvyklá "dvojka" - zdravotná starostlivosť - je napríklad až na ôsmom mieste v rebríčku prívržencov SF.

Voliči SDKÚ dali problém životnej úrovne ľudí, akými sú oni sami, až na deviatu priečku a až na 13. miesto odsunuli problém zneužívania moci, ktorý dali napríklad podporovatelia SF na priečku číslo päť.

Najmenší problém s korupciou cítia priaznivci strán Vladimíra Mečiara, Jozefa Ševca a Bélu Bugára.

Kriminalita najmenej trápi ľudí podporujúcich KDH, najviac zasa priaznivcov SF.

Najzávažnejšie problémy spoločnosti

(Údaje sú v percentách. Opýtaný mohol vybrať 3 problémy) Zdroj: IVO, apríl 2006