|
FOTO - ČTK |
SMK je jedinou stranou, ktorá otvorene hovorí, že treba dokončiť privatizáciu. Člen republikového predsedníctva SMK a minister výstavby LÁSZLÓ GYUROVSZKY zdôvodňuje podporu poľnohospodárov zlou spoločnou politikou v EÚ. Tvrdí, že ju treba zmeniť. Spoplatneniu vysokého školstva sa SMK nebráni, dane však meniť nechce.
SMK je zložená z troch politických strán - liberálnej, kresťansko-konzervatívnej a stredovo-ľavicovej. Ako sa vy viete dohodnúť na jednotnej politike a sformulovať jeden ekonomický program, keď to robilo problém pravicovým stranám v Dzurindovej vláde?
Vidíte, osem rokov účasti SMK vo vláde ukazuje, že sa to dá.
Ako?
Trpezlivým rokovaním, presviedčaním a stanovením jasných cieľov. Inak to nejde. Takýto postup môžem odporúčať aj smerom k politickému spektru na Slovensku.
Skúste trochu konkrétnejšie. Zladiť napríklad ľavicovú a pravicovú ekonomickú politiku nie je až také ľahké.
Naši voliči sú menej zameraní smerom doľava. Menej sa pozerajú na štát ako na nejakého dobrého strýka než ostatní voliči na Slovensku. Preto je naša situácia jednoduchšia.
Čiže vy ste prispôsobili politiku názorom vašej voličskej základne, aby ste zbytočne nestrácali percentá?
Politika sa nerobí pre percentá. Robí sa preto, aby mala nejaký zmysel. My sa nerozhodujeme podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky, ale snažíme sa robiť to, čo je z dlhodobého hľadiska dobré pre Slovensko a našich voličov. Som presvedčený, že reformy, ktoré sme urobili, sú dobré nielen pre voličov SMK, ale pre celú krajinu.
Reformy oceňuje aj zahraničie. Rastie životná úroveň, čo potvrdzujú štatistiky. Napriek tomu čoraz viac percent získavajú populistické strany. Prečo?
My sa v prvom rade zaoberáme našimi percentami. Tie ukazujú, že naši voliči pochopili, o čo nám ide a pochopili dlhodobý charakter politiky SMK. Vo všeobecnosti platí, že po každom reformnom období nastupuje u ľudí únava z reforiem. Chcú mať väčší pokoj. Zrejme takéto obdobie teraz prichádza.
To je fajn, že sa zaoberáte vašimi percentami, ale ak sa do vlády dostanú populistické strany, reformy sa môžu minúť účinkom.
To už je o vyspelosti spoločnosti, že či sa uberá každé štyri roky iným smerom, alebo má vnútornú silu a nejaké to základné smerovanie bez ohľadu na štvorročné volebné obdobia.
Teda v čom to je, že populisti sú na preferencie bohatší?
Preferencie vládnych politických strán SMK, SDKÚ a nášho exkoaličného partnera KDH sa výrazne nemenili a zrejme sa oproti výsledku s pred štyroch rokov vážnejšie ani meniť nebudú. Očakávam, že tieto tri strany získajú vo voľbách v júni viac ako 30 percent, čo zodpovedá predošlému volebnému zisku. Takisto nevidím nejaké výrazné zmeny na ľavej strane politického spektra. Akurát došlo k tomu, že ľavicové sily sa zjednotili.
A čo časté spory v koalícii? Nie je aj to príčinou voličskej skepsy?
Sú dve veci. Po prvé, v roku 2002 sa zrodila mimoriadne dobrá situácia pre reformy po výsledku vládnych strán. Zas na druhej strane v roku 1992 bola situácia opačná a mnoho proreformných hlasov sa prepadlo, lebo viaceré pravicové strany sa nedostali nad zvoliteľnú hranicu piatich percent. Z tohto hľadiska je to jedna k jednej. V roku 2002 teda nastala výnimočná situácia na reformy a tú sme využili. Na druhej strane je pravda, že sme mali dosť vnútorných problémov a čo sa týka konfliktov, mnohokrát sme si vystačili aj bez opozície.
Vo volebnom programe SMK sa píše, že strana chce zlepšiť kvalitu života menšín na Slovensku. Hovorí sa tam však iba o maďarskej menšine. Na ostatné menšiny ste zabudli? Je to len predvolebný slogan, alebo to s podporou pre ostatné menšiny myslíte vážne?
Z ekonomického pohľadu sú jednotlivé opatrenia dobré pre regióny bez ohľadu na to, aké národnosti tam žijú. Rozdiely sú v kultúre a používaní jazykov. Tu navrhujeme konkrétne opatrenia. Slovensko ratifikovalo chartu menšinových jazykov, ale zatiaľ neprijalo niektoré opatrenia zákonného charakteru. To platí pre všetky menšiny, nielen maďarskú. Druhým konkrétnym opatrením je prijatie zákona o financovaní kultúry menšín, čo znovu nie je len pre maďarskú menšinu.
Prečo sa v každom programe vraciate k Benešovým dekrétom a voláte po ich otvorení?
SMK nie je stranou na jedno použitie. Má dlhodobé ciele, medzi ktoré patrí aj uzavretie tohto obdobia. Ak sa takýto krok nepodarí v jednom volebnom období, pre nás to neznamená, že to vypadne z našich cieľov. Toto obdobie prinieslo vysídľovanie mnohých ľudí, zbavili ich majetku, spôsobili im aj iné škody. V súčasnosti už nie je možné fyzicky odškodniť jednotlivcov. Ide nám skôr o morálne odškodnenie možno takého charakteru, aké sa udialo na Slovensku v súvislosti s Nemcami a so Židmi. Napríklad v prípade Židov vznikla nadácia so štátnou podporou, ktorá prispieva na rozvoj ich kultúry.
V programe SMK sa ďalej píše, že strana považuje za legitímny cieľ vytvorenie inštitucionálneho systému menšinových samospráv. Čo tým máte na mysli?
Je to systém, ktorý funguje už viac ako desať rokov v Maďarsku. Výhody menšinových samospráv využívajú v Maďarsku aj Slováci. Ide väčšinou o otázky kultúrneho charakteru
Čo konkrétne by bolo úlohou takej samosprávy?
Napríklad rozdeľovanie peňazí, ktoré sú určené pre menšinovú kultúru alebo stanoviská k rôznym veciam, ktoré majú charakter etnickej identity, prípadne oblasť školstva. Táto menšinová samospráva by nijako nesúvisela s územnosprávnym členením Slovenska ani s jeho regiónmi.
Aká inštitúcia by teda vlastne vznikla?
Ako v Maďarsku.
Tam to ako funguje?
Existujú samostatné inštitúcie. Zákonom sa stanovujú kompetencie menšinových samospráv.
Nerozumiem, ako by to fungovalo? Zasahovalo by to aj do územnosprávneho členenia Slovenska?
Každý súdny človek pochopí, že medzi kultúrnou identitou a rozhodovaním o kultúrnych veciach, a územnosprávnym členením krajiny nie je veľký súvis. Hovorím tretíkrát, že menšinové samosprávy v Maďarsku sa starajú v prvom rade o identitu, kultúru a školské veci.
Čiže, aká konkrétna inštitúcia by existovala?
Menšinová samospráva.
Stále tomu nerozumiem, takáto samospráva by patrila pod VÚC?
Hovorím to štvrtýkrát, že tieto samosprávy nesúvisia s územnosprávnym členením.
Môžete to povedať aj piatykrát, ak chcete...
Kým mi túto otázku budete dávať, dovtedy to budem opakovať. Menšinová samospráva nesúvisí s územnosprávnym členením, ani s regiónmi Slovenska. Ide o veci kultúry a identity.
Mnohé strany majú málo ekonomických odborníkov, čo vidno aj na ich programoch. SMK nie je výnimkou. Váš ekonomický program je priveľmi všeobecný. O čo sa usilujete v ekonomike, aké sú vaše základné priority?
Udržať reformy, ktoré sa na Slovensku urobili. Chceme pokračovať vo zvyšovaní konkurencieschopnosti Slovenska pomocou zodpovednej fiškálnej politiky, znižovaním miery prerozdeľovania, odvodového zaťaženia, naštartovaním procesov, ktoré prinesú viac inovácií. Chceme odstraňovať prekážky na podnikanie, zvyšovať vymáhateľnosť práva, mieru slobody v ekonomike a dobudovať infraštruktúry.
S ministrom financií Ivanom Miklošom ste sa sporili o eurofondy. SDKÚ napokon vylobovalo viac peňazí na znalostnú ekonomiku, SMK na životné prostredie a regióny. Bol to politický obchod?
Nie, takto sme nerozmýšľali. Môžem vás uistiť, že peniaze sme rozdeľovali podľa dlhodobých potrieb Slovenska.
Zaujímavosťou vo vašom volebnom programe je, že chcete podporovať odvetvia ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou. Dlhodobo však obhajujete záujmy poľnohospodárstva, kde je naopak pridaná hodnota veľmi nízka. To nejako nesedí.
Život má rôzne segmenty. To, že jeden sa podporuje, neznamená, že ostatné sa negujú. Poľnohospodárstvo sa riadi podľa spoločnej politiky EÚ a manévrovací priestor národných vlád je veľmi malý. Poľnohospodárstvo bude ešte dlhodobo naviazané na spoločnú politiku. Podpora znalostnej ekonomiky a dobudovanie infraštruktúry, je náš dlhodobý cieľ, tam nenastala žiadna zmena.
Podporujete reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ?
Určite, lebo súčasná politika nie je dobrá. Staré členské štáty ju zafixovali do roku 2011. V prístupovej zmluve je uvedené, že sa dovtedy meniť nebude. Opakujem, je evidentné, že táto politika nie je dobrá.
Ako jediná zo súčasných alebo bývalých strán z Dzurindovej vlády priamo hovoríte, že treba dokončiť privatizáciu.
Nazdávame sa, že nie je úlohou štátu podnikať v trhovom prostredí. Naše skúsenosti hovoria, že všetky podnikateľské aktivity štátu dopadli horšie, ako keby ich robil súkromný sektor. Úlohou štátu je regulovať podnikateľské prostredie zákonmi a zodpovednou hospodárskou politikou.
Vo vláde SMK spolu s ostatnými stranami presadzovala, aby bolo vysoké školstvo financované z viacerých zdrojov. Podobne, ako ostatné strany z koalície, však ani vy nemáte vo volebnom programe jasne uvedené, že chcete spoplatniť vysoké školstvo. Bude SMK v budúcom volebnom období presadzovať spoplatnenie vysokého školstva, ak sa dostane do novej vlády?
Ak sa ukáže, že na rozvoj vysokých škôl je potrebný väčší balík peňazí a v štátnom rozpočte sa tieto zdroje nenájdu, určite zvážime aj takúto možnosť s tým, že musí byť zaistený prístup na školy aj pre sociálne slabšie skupiny. Spoplatnenie by nemalo viesť k obmedzeniu prístupu na vysoké školy. V zásade spoplatnenie neodmietame.
Chcete zaviesť detský dlhopis pre novorodencov za 15-tisíc korún. Čo tým sledujete?
Po narodení dieťaťa by sa určitý balík peňazí vložil na dlhodobý vklad. Peniaze by bolo možné vybrať až po dovŕšení veku dospelosti.
Čo tým teda sledujete?
Podporu vyššej pôrodnosti.
Nazdávate sa, že týmto krokom sa to dá dosiahnuť?
Keby sme si nemysleli, tak to nepresadzujeme.
Myslíte si, že niekoľko tisíc korún prinúti ľudí na zmenu myslenia a budú chcieť mať viac detí?
Nechceme ľudí nútiť, aby plodili deti, my im chceme v tom pomôcť.
Ktoré z existujúcich strán sú pre SMK podľa ekonomických programov najbližšie?
Určite náš program je veľmi podobný SDKÚ, aj KDH a s výnimkou zdravotníctva aj programu Slobodného fóra. Tu vidím najväčší možný prienik. Ekonomický program HZDS a Smeru nepoznám. Odhliadnuc od mediálnych vystúpení ich predstaviteľov zatiaľ relevantný program neprijali.
Smer dal jasne najavo, kadiaľ sa chce uberať a čo chce v ekonomike zmeniť.
Smer je ľavicová strana, takže určite bude mať rozdielny program od pravicových strán. Na druhej strane treba povedať, že existuje istá ekonomická racionalita, ktorá hovorí, čo je pre ekonomiku a občanov prospešné a čo nie. Určite väčšie zdaňovanie, zvyšovanie miery prerozdeľovania výdavkov cez rozpočet a znižovanie ekonomickej slobody podnikateľov je pre krajinu škodlivé. Program Smeru bude ľavicový, otázne je, či bude obsahovať prvky, ktoré škodia slovenskej ekonomike.
Čo konkrétne by mohlo poškodiť slovenskej ekonomike?
Nebudem dávať rady nepriateľom Slovenska. Zjavne by to bolo napríklad zjednotenie daňových základov a harmonizácia daní v EÚ.
Ako je možné, že navrhujete zníženie finančnej spoluúčasti klientov v zdravotníctve, keď SMK vo vláde i v parlamente presadzovala niečo iné? Hlasovali ste proti vlastnému svedomiu, keď ste podporovali zmeny v zdravotníctve?
V zdravotníctve sa prijala reforma, ktorá nepotrebuje zásadné zmeny. Treba v nej pokračovať. Chceme ju doladiť tak, aby bola spoločensky únosnejšia. Systém reformy zdravotníctva, ako ho odhlasoval parlament, je v princípe dobrý.
Zníženie spoluúčasti je však v rozpore s reformou.
V princípoch je systém dobrý a my navrhujeme prijať určité opatrenia, ktoré ho robia viac príťažlivým pre pacientov.
Hlasovali ste proti vlastnému svedomiu, keď ste podporovali zvýšenie spoluúčasti pacientov?
Základné princípy v zdravotníctve sú dobré a je potrebné v nich vytrvať.
Smer navrhuje rozdvojenie DPH. Šéf parlamentného rozpočtového výboru Pál Farkas svojho času nevylúčil, že by sa SMK s tým vedela stotožniť. Myslia si to aj ostatní v SMK?
Súčasný daňový systém sa osvedčil a nemienime ho meniť. Máme to aj v našom programe.
Premiér Dzurinda sa vyjadril, že SMK je odsúdená na zánik.
O tom rozhodujú voliči a nie mediálne vystúpenia politikov.
Beata
Balogová
