Tatranská Štrba 24. mája (TASR) - Na ochranu lesa na území TANAPu pred podkôrnym hmyzom po kalamite vypracovali projekt v gescii Národného lesníckeho centra. Rieši metodiku monitoringu, počet monitorovacích lokalít a tiež finančné zabezpečenie.
Štátna ochrana prírody v zmysle zákona o lesoch robí asanačné opatrenia v ochranných pásmach národných prírodných rezervácií, kde nie je výnimka na náhodnú ťažbu. Juraj Švajda zo Správy TANAPu v Tatranskej Štrbe spresnil, že porastové steny chránia bariérami feromónových lapačov.
"Napríklad v národnej prírodnej rezervácii Mraznica vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva urbarialistov Batizovce bariéru tvorí 519 lapačov. V celej oblasti práve prebieha jarné rojenie podkôrneho hmyzu," priblížil Švajda. Ako ďalej uviedol, rýchla ťažba a asanácia aktívnych chrobačiarov (stromov napadnutých podkôrnym hmyzomm) je základnou podmienkou na izoláciu premnoženého lykožrúta smrekového v bezzásahových oblastiach.
V závislosti od teplotných pomerov má asanácia zmysel len vtedy, keď sa vykoná v nižších polohách do konca júna, vo vyšších maximálne do konca augusta. Stromy napadnuté podkôrnym hmyzom, teda aktívne chrobačiare mimo území s najvyšším 5. stupňom ochrany, sa musia spracovať hneď po naletení lykožrúta. Eliminuje sa tak riziko rozšírenia lykožrúta do ostatných častí národného parku.
Strážcovia Správy TANAPu monitorujú podkôrny hmyz v miestach vyššieho výskytu pomocou feromónových lapačov a tiež náletu na porastových stenách priamo v teréne. Kontrola a evidencia údajov prebieha v trinástich termínoch od 19. mája do 30. septembra a mala by odpovedať na otázku, či sa v Tatrách naplnil optimistický, realistický alebo katastrofický scenár premnoženia podkôrneho hmyzu.
