Slovenská vojenská technika v kempe Echo pri irackom meste Díwáníja. FOTO - TASR
BRATISLAVA - Stiahnutie vojakov z Iraku nie je na Slovensku téma predvolebného boja. Nič zatiaľ nenasvedčuje ani tomu, že by to bola jedna z hlavných tém po voľbách.
Politické strany sa k tejto otázke stavajú vlažne, ale väčšina hovorí, že si návrat našej jednotky skôr či neskôr želá. Rozdiel je v tom, ako to dosiahnuť. Takmer všetci politici hovoria, že tak treba spraviť v súčinnosti s našimi spojencami a nepostupovať jednostranne. Na druhej strane sa skoro všetci vyhli uvedeniu konkrétnych termínov.
Výnimkou je tradične KSS. Komunisti budú podľa Vladimíra Ďaďa pokračovať aj v novom volebnom období v snahe o stiahnutie vojakov prostredníctvom parlamentu. Chcú, aby sa tak stalo najneskôr do konca roka. Podobne je na tom aj SNS. "Áno a čím skôr, tým lepšie," povedal zase Emil Vestenický z SNS.
Hlavným zástancom zotrvania vojakov v Iraku je SDKÚ. Pavol Kubovič tvrdí, že by sme mali zostať, kým bude potrebná naša účasť. "My sme na misiu do Iraku išli spolu v koalícii a budeme sa správať tak, aby sme ciele tejto koalície nenarušili." Ani SMK nevidí dôvod meniť stanovisko, ktoré je podobné ako v SDKÚ. "Sme férová strana a plníme dohody," povedal Gyula Bárdos s tým, že budúcim rokovaniam sa nevyhýba ani SMK.
Najsilnejšia opozičná strana Smer sa netají odporom proti účasti našich vojakov v Iraku. Jej podpredseda a zároveň šéf zahraničného výboru v parlamente Pavol Paška však tiež hovorí o stiahnutí až na základe spolupráce s ostatnými koaličnými štátmi. Opatrné je aj HZDS, ktoré sa snaží v zahraničí získať kredit. Tibor Mikuš tvrdí, že si treba počkať na názor vojakov. "Predpokladám, že toto sa musí riešiť v tej skupine, ktorá prijala globálne riešenie, čo sa týka invázie, rovnako sa musí diskutovať aj o spoločnom riešení, čo sa týka stiahnutia."
"Čím skôr, tým lepšie nie je naše heslo, naše heslo je, že sa tam nemalo nikdy ísť," vyhlásil Vladimír Palko z KDH. Krajný termín na stiahnutie je koniec budúceho volebného obdobia. (rp)
V Iraku sme už tri roky
BRATISLAVA - O vyslaní našich vojakov do Iraku rozhodol parlament v júni 2003. Krátko nato ženijná jednotka do oblasti aj odletela. Momentálne má 104 vojakov. Jednotka pôsobí na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, v ktorej sú členské štáty vyzvané, aby sa aktívne podieľali na obnove a rekonštrukcii Iraku.
Slovenskí vojaci pôsobia pod poľským vedením medzi Bagdadom a Basrou. Naša rota je súčasťou mnohonárodnej divízie, ktorá je zložená z jednotiek 21 armád. Pri odmínovacích prácach zomreli traja naši vojaci.
Ešte pred vyslaním ženistov pôsobila v Kuvajte a Iraku aj naša protichemická jednotka spolu s českými kolegami v rámci spoločného práporu. Našich tam bolo 75 a odleteli v marci 2003. Ich úlohou bolo zasiahnuť, ak by Irak použil chemické alebo biologické zbrane. Nič také sa nestalo. (rp)
Izák operoval irackého strážcu nášho veľvyslanectva
Očný chirurg Milan Izák znovu operoval Quaissara Sadeka, irackého ochrancu slovenského veľvyslanectva v Bagdade. Ten takmer prišiel o oči po minuloročnom júnovom bombovom útoku atentátnika na slovenské veľvyslanectvo. Ťažké zranenia očí mu spôsobili najmä sklenené úlomky.
Sadek (40) už absolvoval v banskobystrickej Rooseveltovej nemocnici štyri operácie a v utorok sa podrobil ďalšej. Izák mu z oka vyoperoval kovový úlomok, niekoľko ďalších mu však už zostane v oku do konca života.
Strážca veľvyslanectva, ktorý po výbuchu nepočul a oslepol na obidve oči, počuje, vidí a ďalej ochraňuje slovenské veľvyslanectvo.
"Sadek mal prederavené obidve oči. Jedna z ťažkých operácií trvala viac ako tri hodiny," hovorí očný chirurg.
Hodnotu operačných výkonov profesora Izáka zvyšuje najmä skutočnosť, že sa Sadek dostal na kliniku až mesiac po výbuchu.
Sadek, ktorý sa o niekoľko dní vráti domov, tvrdí, že sa situácia v Bagdade zhoršuje. (wm)
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Quaissar Sadek.
Profesor Izák názorne ukazuje, ako operácia prebiehala.
