Bratislava 19. marca (TASR) - Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, ktorý je zároveň hlavným garantom implementácie Národného programu boja proti korupcii, podporuje poslanecký návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, s ktorým by sa mal v stredu zaoberať parlament.
Novinárov o tom dnes informovala Monika Smolová z Centrálnej koordinačnej jednotky boja proti korupcii, ktorá pôsobí pri kancelárii vicepremiéra Mikloša. Oceňuje predovšetkým fakt, že v poslaneckom návrhu skupiny okolo Ladislava Orosza, ktorý má zabezpečiť ochranu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov, sa rozširuje okruh povinných osôb aj na sudcov, prokurátorov a funkcionárov samosprávy, pričom jednotlivé kategórie verejných činiteľov sú v ňom presne zadefinované. Zároveň sú tu jasne sformulované ich povinnosti a obmedzenia, vrátane ustanovení o nezlučiteľnosti výkonu niektorých funkcií. Ak bude teda tento návrh schválený, nebude napríklad možné, aby poslanec paralelne vykonával funkciu starostu alebo župana. Zakáže tiež členstvo v orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Oproti predchádzajúcej právnej úprave dôjde aj k ďalšej zmene - politickí činitelia, ale aj ich manželia a všetky osoby žijúce s nimi v spoločnej domácnosti budú musieť každoročne predkladať majetkové priznanie.
Podľa nového zákona o konflikte záujmov by mal byť zriadený orgán osobitného splnomocnenca pre ochranu verejného záujmu, v ktorého kompetencii bude preskúmavanie písomných oznámení a majetkových pomerov, prípade bude môcť iniciovať konanie o ochrane verejného záujmu. Smolová však nevedela povedať, aké finančné náklady si zriadenie tohto úradu vyžiada. Doterajšie konanie v prípade rozporu záujmov bolo zdĺhavé a komplikované aj kvôli tomu, že bolo dvojstupňové. Nová právna norma zavádza jednostupňové konanie, v ktorom bude parlament, zastupiteľstvo alebo samospráva rozhodovať nie trojpätinovou ale nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Zákona zároveň zavádza prísnejšie sankcie a nový systém verejnej kontroly.
Smolová dodala, že prijatie nového zákona o konflikte záujmov má podporu aj vo vládnom uznesení k Akčným plánom boja proti korupcii a na jeho potrebu poukázala aj minuloročná Pravidelná hodnotiaca správa Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v Európskej únii. Za jeho prijatie hovorí aj rastúca nedôvera občanov k ústavným inštitúciám, ktorú vykazujú v prieskumoch vernej mienky a presvedčenie verejnosti o výraznej rozšírenosti korupcie a klientelizmu vo verejnom sektore. Podľa ostatných prieskumov verejnej mienky si totiž väčšina občanov myslí, že verejní činitelia uprednostňujú pri plnení svojich funkcií získanie osobných výhod na úkor verejných záujmov.
Predkladatelia ústavného zákona navrhujú jeho účinnosť od mája tohto roku. Keďže si však vyžaduje prijatie série vykonávacích predpisov, pravdepodobne sa predĺži aj proces jeho schvaľovania, takže sa podľa Smolovej dá počítať s účinnosťou od júla.
