BRATISLAVA 26. mája (SITA) - Vedenie Slovenskej televízie (STV) vypovedalo koncom roka 1998 podľa vtedajšieho šéfa STV Milana Materáka dve obchodné zmluvy so štúdiom Beta na základe viacerých stanovísk, ktoré ich označili za neplatné. Ako ďalej uviedol v dnešnej večernej diskusnej relácií televízie TA3 Téma dňa Materák, ktorý vypovedal zmluvy so štúdiom Beta podpísané jeho predchodcom Igorom Kubišom, keď nastúpilo po Kubišovi do STV nové vedenie, na čele ktorého stál, dal si urobiť audit. Ten okrem iného ukázal, že zmluvy sú neplatné. Na zmluvy so štúdiom Beta dala právna kancelária Ernesta Valka, rovnako ako Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a ministerstvo výstavby a verejných prác, jednoznačné posudky, podľa ktorých boli zmluvy v plnom znení neplatné, povedal Materák v diskusii venovanej štvrtkovému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave. Súd však potvrdil, že obe zmluvy so štúdiom Beta, ktoré STV prestala plniť v roku 1998, sú platné. Štúdio Beta od STV žiada 790,5 milióna korún, spolu so súdnymi trovami sa suma môže vyšplhať až na jednu miliardu korún.
S Materákovými tvrdeniami nesúhlasí bývalý riaditeľ Štúdia Beta Milan Sedláček, ktorý v roku 2004 svoju firmu aj s pohľadávkami predal a noví majitelia začali pohľadávky vymáhať. Ako konštatoval v relácií TA3 Téma dňa, "dnes už je jednoznačné, že zmluvy boli platné". Podľa neho mohol Materák od zmluvy odstúpiť a neodstúpil, len listom z 28. decembra 1998 oznámil, že po právnych analýzach zmluvu považuje za neplatnú.
Materák pripomenul, že o zmluve sa v médiách hovorilo ako o skrytej privatizácii STV 2. Za najväčší problém pritom považuje zmluvu o raňajkovom vysielaní, ktorá "nemohla nijakým spôsobom zaručiť nezávislosť vysielania". Raňajkové vysielanie ako vysielanie naživo nemala podľa zmluvy pripravovať STV, ale komerčný partner, pripomenul. Vysielateľom nebola STV a pritom bola za program zodpovedná, nemohla teda nijakým spôsobom zaručiť jeho nestrannosť a nezávislosť. V prípade druhej zmluvy so štúdiom Beta na večerný program zas Rada STV podľa Materáka stratila dosah na obsah vysielania, lebo o tom podľa zmluvy rozhodoval komerčný partner. Zmluva však podľa Sedláčka mala zabezpečiť program pre STV 2 každý pracovný deň od 18:00 do 23:00 s tým, že príjem z reklamy by sa delil tak, že 60 percent by dostávala STV a 40 percent štúdio Beta. STV mohla podľa Sedláčka na tom získať a ušetriť peniaze na iný program. Zo zmluvy ale podľa Materáka vyplývalo, že štúdio Beta nebude vyrábať programy v štruktúre podľa rozhodnutia STV respektíve jej rady, ale bude o tom rozhodovať samo. STV ďalej podľa Materáka nemohla od zmlúv odstúpiť ani vtedy, ak Rada STV schváli novú programovú štruktúru. Tieto tvrdenia Sedláček odmietol s tým, že Rada STV zo zákona schvaľuje typovú a programovú štruktúru. Podľa Sedláčka tiež nie je pravda, že vysielateľom bolo štúdio Beta, ale vysielateľom naďalej zostávala len a len STV. V oboch zmluvách bolo podľa neho napísané, že STV určí dramaturga, ktorý bude dohliadať na vysielanie a bude sa podieľať na tvorbe programu. Sedláček odmieta, že mohlo ísť o skrytú privatizáciu.
Sedláček tiež tvrdí, že Materákovi poslal niekoľko listov, v ktorých mu ponúkal mimosúdne vyrovnanie, no nedostal odpoveď. Rovnako ako na list, ktorý poslal v novembri 1998 Rade STV. Podľa Materáka išlo pri návrhoch na mimosúdne vyrovnanie o približne 150 až 250 miliónov korún. Na základe stanovísk, ktoré STV mala, naň nepristúpil a nie je mu jasné, za čo štúdio Beta v súčasnosti žiada náhradu vo výške 790 miliónov korún. Podľa Sedláčka ide o náhradu ušlého zisku, ktorý štúdiu Beta vznikol, keď STV prestala plniť dve platné zmluvy. Aj podľa právneho zástupcu majiteľov Štúdia Beta Ľubomíra Schweighofera suma 790 miliónov korún vznikla ako ušlý zisk z dvoch nevysielaných programov na STV 1 a STV 2, ktoré sa mali vysielať na základe dvoch zmlúv. STV podľa Schweighofera v súčasnosti nemá záujem o mimosúdnu dohodu.
Člen manažmentu STV pre vzťahy s verejnosťou Branislav Zahradník pre reláciu TA3 Téma dňa uviedol, že "vedenie STV v tomto momente nepovažuje za šťastné, aby sa medializoval súdny spor, ktorý nie je ukončený a je veľmi komplikovaný". Tvrdí, že obe strany by sa mali zdržať vyjadrovania ku kauze. Generálny riaditeľ STV Richard Rybníček podľa Zahradníka nepripúšťa možnosť mimosúdnej dohody, lebo STV spochybňuje platnosť zmlúv aj výšku a opodstatnenosť náhrady škody. Ako konštatoval, "prehra v celej kauze a zaviazanie televízie, aby uhradila náhradu škody, by samozrejme vážne skomplikovalo fungovanie Slovenskej televízie". Štvrtkové rozhodnutie súdu považuje za vážne rozhodnutie v kauze, no nie za definitívny verdikt.
Predseda Rady STV Miroslav Kollár tvrdí, že rada kauzu priebežne sleduje. Podľa Kollára je zaujímavým faktom, že krajský úrad, ktorý mal vtedy kompetencie dnešného úradu pre verejné obstarávanie, v roku 1999 konštatoval, že zmluva na raňajkové vysielanie bola uzatvorená v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Pripustil, že ak by STV od oboch zmlúv v roku 1998 odstúpila v súlade s ich znením, tak by to vtedy STV stálo približne 110 miliónov korún. To STV v tom čase neurobila, lebo mala dlh 800 miliónový dlh. Kollár pripomenul, že Rada STV v júli 1997 konštatovala, že vtedajšie raňajšie vysielanie STV treba zmeniť, a v priebehu mesiaca prišla zmluva na raňajkové vysielanie so štúdiom Beta. Rada STV sa k zmluve začala vyjadrovať 10. septembra 1997. Prvá zmluva so štúdiom Beta bola podpísaná 22. decembra 1997, keď bol podľa Kollára ešte predsedom rady Dušan Jarjabek. Zmluva podpísaná na osem rokov hovorila o predaji troch hodín ranného vysielania súkromnej spoločnosti. Následne Rada STV pod vedením Jarjabka 5. novembra 1997 uložila ústrednému riaditeľovi STV hľadať strategického koprodukčného partnera pre STV 2. Koncom novembra podľa Kollára riaditeľ Igor Kubiš toto uznesenie splnil a predložil znenie koprodukčnej zmluvy s vtedajšou akciovou spoločnosťou Rotunda. Následne 30. októbra 1998 Kubiš odpísal so štúdiom Beta druhú zmluvu na 5-hodinové vysielanie na STV 2. Deň predtým sa Jarjabek vzdal členstva v rade. Rada podľa Kollára už túto zmluvu neriešila a desať dní po podpise navrhla odvolať ústredného riaditeľa I. Kubiša z funkcie. Poslanci parlamentu Kubiša odvolali z funkcie 11. novembra 1998. Koncom decembra 1998 nový riaditeľ STV Milan Materák obe zmluvy vypovedal.
