BRATISLAVA - Väčšine rezortov v súčasnej vláde Mikuláša Dzurindu sa darilo dobre. Tak zhodnotil činnosť vlády Inštitút pre verejné otázky, podľa ktorého najlepšie obstáli ministerstvá zahraničia, financií a obrany.
"Končí sa jedna dôležitá etapa v modernej histórii Slovenska," povedal čestný prezident inštitútu Martin Bútora, podľa ktorého väčšina ministerstiev zvládla svoje úlohy.
Podstatne horšie vnímajú pôsobenie tejto vlády občania. V prieskume, ktorý si dalo vypracovať SME a zverejnilo ho začiatkom mája, jej až 57 percent ľudí dalo známky 4 alebo 5. Koaliční politici jej prisúdili dvojku, opoziční štvorku.
Vážnejšie nedostatky niektorých rezortov vidia aj analytici IVO. Podľa Bútoru sú to tie, ktoré si zachovali byrokratický spôsob riadenia. Zaradil sem ministerstvá životného prostredia, výstavby a regionálneho rozvoja, dopravy a hospodárstva. Nedokončená zostala aj reforma v zdravotníctve a školstve.
Ekonomický analytik Ján Tóth vyčíta ministerstvu hospodárstva neliberálne správanie, aj keď ho riadila strana, ktorá sa k liberalizmu hlási. Pri ministerstve dopravy zasa stále nie je jasné, či Slovensko stavia diaľnice optimálne. Ministerstvu pôdohospodárstva vyčíta, že mu chýbal nadhľad a "slúžilo skôr na presadzovanie úzkej lobistickej skupiny - poľnohospodárov".
Zle dopadlo aj hodnotenie ministerstva výstavby, ktoré sa voči tomu ohradilo. "Efektivita práce na našom ministerstve v porovnaní s ostatnými je určite vysoká," tvrdí hovorca Ján Pálffy. Argumentuje tým, že na ministerstve prebehol audit, znížili sa počty pracovníkov a zaviedol sa elektronický systém sledovania pohybu spisov.
Hovorca ministerstva dopravy Tomáš Šarluška sa odvolal na vlastnú analýzu rezortu. Z nej vyplýva, že všetky úlohy stanovené v programovom vyhlásení splnené boli. "A vieme to aj dokladovať," povedal.
(rp)
Hodnotenie vlády podľa Inštitútu pre verejné otázky
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda (SDKÚ)
V zahraničí ho vnímali ako záruku reforiem a spojeneckých záväzkov Slovenska. Domáci pohľad pridáva k tejto charakteristike aj obvinenia z netransparentných dohôd, mocenského štýlu politiky či vplyvov reforiem na skupiny obyvateľstva.
Podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ)
Pozitívne je hodnotená reforma verejných financií a ustráženie ich deficitu, zavedenie rovnej dane či presun daňového zaťaženia na nepriame dane. Nesystémové je manévrovanie so sadzbami spotrebných daní či znižovanie deficitu za každú cenu.
Podpredseda vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Pál Csáky (SMK)
Snažil sa zabezpečovať úlohy, ku ktorým sa vláda prihlásila. Vytknúť mu možno opatrnosť a nedostatočnú politickú podporu pri niektorých citlivých otázkach.
Podpredseda vlády a ministerstvo hospodárstva Róbert Nemcsics (ANO), Pavol Rusko (ANO) a Jirko Malchárek (ANO, Nádej)
Neadekvátne metódy riadenia podobné riadeniu súkromnej spoločnosti či nesúlad s oficiálne deklarovanými princípmi vládnej politiky. Kladom je snaha o pritiahnutie investícií, pričom však je niekedy sporné použitie stimulov.
Ministerstvo spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH) a Lucia Žitňanská (SDKÚ)
Pokračovanie v reformách. Bol položený základ na efektívnejší a rýchlejší prístup k spravodlivosti, väčšina zmien sa však nestihla rozvinúť v praxi.
Ministerstvo zahraničných vecí Eduard Kukan (SDKÚ)
Integračné úspechy pri vstupe do Európskej únie a NATO a v ďalších oblastiach. Výzvou pre budúcnosť je rozšírenie rozvojovej pomoci, intenzívnejšie formovanie zahraničnej politiky EÚ, posilnenie ekonomickej dimenzie diplomacie.
Ministerstvo obrany Ivan Šimko, Juraj Liška a Martin Fedor (SDKÚ)
Šimkovi sa za rok vo funkcii podarilo riadiť a kontrolovať proces reformy armády, Liškovi sa podarilo zachovať kontinuitu reforiem. Celkové hodnotenie vyznieva veľmi priaznivo.
Ministerstvo vnútra Vladimír Palko (KDH) a Martin Pado (SDKÚ)
Vo väčšine prípadov bolo skôr úspešné a štatistika ukazuje na pozitívny trend.
Ministerstvo sociálnych vecí Ľudovít Kaník a Iveta Radičová (SDKÚ)
Uskutočnila sa rozsiahla reforma sociálneho systému, ktorá dáva dobré východisko pre modernú sociálnu politiku.
Ministerstvo zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO)
Reformu vníma verejnosť negatívne, napriek tomu reformné kroky predstavujú posun správnym smerom od socialistického systému k zdravotnej starostlivosti založenej na zodpovednosti jednotlivca k svojmu zdraviu.
Ministerstvo školstva Martin Fronc (KDH) a László Szigeti (SMK)
Zásadný pokrok v inštitucionálnej oblasti, ale prakticky nič sa nezmenilo v obsahovej reforme vyučovania.
Ministerstvo kultúry Rudolf Chmel (ANO) a František Tóth (ANO, Nádej)
Autorov analýzy sklamalo.
Ministerstvo dopravy Pavol Prokopovič (SDKÚ)
Zaostávalo najmä v legislatíve a deregulácii trhu služieb, sústredilo sa najmä na privatizáciu letísk a predaj nákladnej železničnej dopravy.
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky (SMK)
Vo využívaní peňazí z únie v regionálnej politike a z hľadiska pôsobenia v oblasti výstavby je hodnotenie pozitívne. Naopak národná regionálna politika je vnímaná zle, lebo je plne závislá od politiky EÚ, nebol prijatý zákon o priestorovom plánovaní a nepracuje sa na zvyšovaní odbornosti účastníkov regionálneho rozvoja.
Ministerstvo pôdohospodárstva Zsolt Simon (SMK)
Ozdravilo proces udeľovania dotácií, vymenilo ľudí z obdobia "korupčného imidžu" v rokoch 1992 - 2002. Nepodarilo sa však vytvoriť efektívnu a štíhlu štátnu správu.
Ministerstvo životného prostredia László Miklós (SMK)
Z väčšej časti nesplnilo záväzky a ak aj áno, tak väčšinou len na papieri.
Podľa Inštitútu pre verejné otázky
