BRATISLAVA 27. mája (SITA) - Opozícia sa v národnej rade pokúsila počas tohto volebného obdobia osemkrát odvolať člena vlády a raz premiéra Mikuláša Dzurindu. Nikdy však nenašla dostatočnú silu, aby takýmto spôsobom zmenila zloženie kabinetu. Dva razy čelili možnému odvolaniu minister financií a vicepremiér Ivan Mikloš a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Miklošovi vyslovilo v júni 2003 nedôveru 43 poslancov, v marci 2004 to už bolo 62. Kaník prišiel na rad 14. decembra 2004, keď mu nedôveru vyslovilo 66 poslancov. Pri ďalšom pokuse Kaníkovi vyslovilo nedôveru 63 poslancov.
Po necelom polroku chcela opozícia odvolať aj vicepremiéra Pála Csákyho. V júni 2003 sa však našlo len 43 poslancov, ktorí hlasovali za návrh na vyslovenie nedôvery. Najviac poslancov hlasovalo proti vtedajšiemu ministrovi školstva Martinovi Froncovi. V máji 2005 mu nedôveru v pléne vyslovilo 69 poslancov. Druhému odvolávaniu svojho ministra v tomto roku predišlo KDH odchodom do opozície. V júli 2005 prišiel rad aj na predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, v parlamente sa však našlo len 60 poslancov, ktorí si želali jeho pád. V tomto roku sa opozícia v Národnej rade pokúšala odvolať ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Za odvolanie 7. februára 2006 hlasovalo 68 poslancov. Posledným odolávaným ministrom bol už dnes bývalý šéf rezortu kultúry František Tóth. Na mimoriadne zvolanej schôdzi mu 24. februára 2006 vyslovilo nedôveru 59 zákonodarcov. Na odvolanie člena vlády je podľa zákona potrebných minimálne 76 hlasov poslancov.
