V prípade externistov, ktorí sú na druhej vysokej škole, sú zamestnaní, treba hľadať cestu ako vytvoriť podmienky, aby peniaze išli priamo konkrétnej škole, a nie cez firmy, uviedol Čaplovič v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
Exminister školstva Martin Fronc (KDH) sa domnieva, že tento proces je s veľkou pravdepodobnosťou zastavený na päť, šesť rokov. Považuje za veľmi riskantné zaviesť čiastočnú spoluúčasť len u externých študentov, pretože to už dnes vyvoláva veľký tlak na ich počet a mohlo by to výrazne poškodiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Zo 170 tisíc vysokoškolákov je vyše 60 tisíc externých, upozornil.
SMK nepovažuje spoplatnenie vysokoškolského štúdia za svoju prioritu v nasledujúcom volebnom období. "Myslím, že ráznou legislatívnou úpravou by sme mohli riešiť externé štúdium, čo sa týka spoplatnenia. Pretože nie sú to dary, sú to vynútené dary," uviedol súčasný šéf rezortu školstva László Szigeti.
Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) súhlasí s Froncom, že spoplatňovať len externé štúdium nie je systémové riešenie. Treba však podľa neho priznať, že jedným z nástrojov zvyšovania kvality vzdelania je aj čiastočná spoluúčasť na jeho hradení. Dodal, že SDKÚ modifikovala svoj postoj v tejto otázke. "Čiastočné spoplatnenie by malo byť od nuly po tú hranicu, ktorá bola stanovená a školy by sa rozhodli. Postupne s rastom kvality vzdelania aj inými nástrojmi by sme mohli rozširovať toto čiastočné spoplatnenie spolu s pôžičkami a štipendiami," konštatoval minister.
Najväčší balík z európskych peňazí vyše 66 miliárd korún pôjde najbližších sedem rokov na znalostnú ekonomiku - vzdelanie, vedu, výskum, informatizáciu a podporu konkurencieschopnosť, uviedol Mikloš. Normatívne financovanie v regionálnom školstve je podľa neho výrazným pokrokom, negatívom je že je však prílišný dôraz kladený na počet žiakov. Do budúcnosti treba podľa neho zachovať tento systém, ale sústrediť sa na zvýšenie kvality. "Nemali by sme sa každú cenu, aj neefektívnosti, omnoho vyšších nákladov a nižšej kvality, udržiavať málotriedne školy," pokračoval. Za dobrý trend považuje, keď bude skôr menej väčších škôl a z ušetrených peňazí sa zabezpečí doprava z menších obcí, kde sú málotriedky.
Szigeti tvrdí, že v oblasti regionálneho školstva treba zriadiť národnú kurikurálnu radu, urobiť analýzu obsahu učiva a predmetov. Zdokonaliť treba tiež zákon o normatívnom financovaní, nemali by sa podľa neho trestať vidiecke školy za to, že môžu mať problémy s kvalitou. SMK podporuje zachovať existujúce materské a malotriedne škôl. V programe má aj školské autobusy. Minister sa domnieva, že treba školy motivovať a štandard by mal byť všade približne na rovnakej úrovni, pričom tam kde sú výchovno-vzdelávacie výsledky lepšie, treba pridávať.
Čaplovič zastáva názor, že treba pristúpiť k znižovaniu počtu žiakov v triedach, posilniť by sa mal preto finančne normatív a vychádzať by mal nielen z počtu žiakov, ale aj typu vzdelávacieho programu, osobitných vzdelávacích potrieb detí a školského areálu. Prihovára sa tiež za redukciu obsahu vzdelávania, aby žiaci menej memorovali a viac bolo vlastnej iniciatícvy a uvažovania žiakov. Pripomenul v súvislosti s malotriedkami aj to, že škola v dedine je ako druhý kostol a bez nej sa tam stráca kultúra.
Za toto volebné obdobie sa platy v regionálnom školstve podľa Fronca zdvihli, v roku 2002 bol priemerný plat 12 900 Sk, v roku 2005 17 300 Sk a do konca roka sa predpokladá 18 200 Sk, čo je priemerný plat v hospodárstve. Fronc si myslí, že učitelia by mali zarábať 125 percent priemernej mzdy v hospodárstve. U jazykárov bude treba podľa neho vytvoriť špecifický program, keďže ich je nedostatok v celej krajine. Problém s malotriedkami by riešil zavedení systému školských autobusov. Slovensko na počet obyvateľov má podľa neho enormný počet malotriednych škôl.
