Strany ich napísali tak, že nie je jednoznačne možné povedať, kto je pre ne ako budúci koaličný partner prijateľný alebo vylúčený. "Nedá sa urobiť žiadny zázrak z tých drobných náznakov," tvrdí čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Martin Bútora o pokusoch o podobné analýzy.
Ekonomickí analytici inštitútu sa pozreli na ekonomickú časť programových cieľov. Ján Tóth tvrdí, že programy pravicových strán SDKÚ, KDH a SMK sú v tejto oblasti veľmi dobre zlučiteľné. HZDS a HZD zase majú ciele postavené tak, že sú prijateľné pre pravicu aj ľavicu. "Z pohľadu súčasnej hospodárskej politiky je najdeštrukčnejší program KSS a Smeru," povedal.
Školstvo je spolu so zdravotníctvom jedným z rezortov, kde ešte reformy budú pokračovať. Pre Andreja Salnera je dôležité, že existuje "široké uvedomenie si, že v školstve máme problém".
Prakticky všetky strany považujú školstvo za kľúčový rezort a podľa Salnera sa zhodujú, že "tam treba dať viac peňazí". Zhoda panuje aj v nutnosti uskutočniť obsahovú reformu vzdelávania. Z programov politických strán však možno podľa Salnera vyčítať, ktorá má odborný potenciál, aby mohla rezort aj viesť.
V sociálnej politike sú rozšírené sľuby o ďalšom znižovaní rovnej dane, ale nájdu sa aj unikátne myšlienky a ich splnenie bude zaujímavé sledovať. "Niektoré strany zvyšujú, kde sa len dá, väčšinou však ani v náznaku nevysvetľujú, odkiaľ chcú na to vziať," tvrdí Richard Sulík.
V oblasti zdravotníctva si IVO myslí, že ak by sa naplnili programy Smeru, SF a KSS, nastala by zásadná zmena zdravotníckych reforiem. Tieto strany chcú zrušiť napríklad poplatky. Naopak OKS, HZDS, SDKÚ, SNS, SMK a KDH chcú pokračovať v nastúpenom smere.
Žiadne závažné zmeny nemožno očakávať v zahraničnej politike. Tie by nastali iba vtedy, ak by na ich formovanie mali zásadný vplyv SNS a KSS, čo sa však nestane. SNS sa chce napríklad orientovať najmä na Rusko a nie na USA a Európsku úniu. Komunisti by zase radi zrušili NATO. (rp)
