VSTÚPIL DO KSČ A NESKÔR Z NEJ AJ VYSTÚPIL, LEN ABY MOHOL BYŤ EKONÓMOM. DNES CHCE BYŤ MINISTROM FINANCIÍ A "NAPRÍKLAD" VYSOKO ZDANIŤ MILIONÁROV

Šulaj: Som na piatom mieste, strana so mnou ráta

Počas rozhovoru mu zazvonil telefón. Poprosil nás o strpenie. Po chvíli počúvania človeka na druhej strane ...

FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Počas rozhovoru mu zazvonil telefón. Poprosil nás o strpenie. Po chvíli počúvania človeka na druhej strane linky sa usmial: "Super, dobrá správa pre Slovensko." Nechceli sme byť nezdvorilí. Podpredsedu Smeru IGORA ŠULAJA sme sa na dobrú správu pre Slovensko nespýtali.

Pán podpredseda, boli ste v minulosti členom komunistickej strany?

Bol, ako napríklad páni Kukan či Prokopovič. Mám to aj v životopise.


O to lepšie budete rozumieť ďalšej otázke. Smer tvrdí vo volebnom programe, že veľké regionálne rozdiely na Slovensku sú dôslednom pravicovej vlády. Ako človek, ktorý bol kedysi aktívny aj politicky, musíte vedieť, že problém má hlboké historické korene.

Do roku 1989 som sa politicky angažoval, lebo som sa chcel profesionálne presadiť ako ekonóm. Ak sme v programe hovorili o rozdieloch v jednotlivých regiónoch Slovenska, máme na mysli skutočnosti, ktoré sú výsledkom súčasného pravicového vládnutia. Napríklad mzdy v rokoch 2002 až 2006 rástli rýchlejšie v bratislavskom ako v ostatných regiónoch. Aj na základe toho tvrdím, že dochádza k nárastu regionálnych rozdielov.


V programe uvádzate: "Smer vníma obrovské regionálne rozdiely na pomerne malom území Slovenska ako prirodzený výsledok pravicovej politiky založenej len na pravidlách čistého trhu." Regionálny problém na Slovensku siaha ďaleko pred rok 1989. Ak bol rast priemerných miezd v Bratislave vyšší ako inde na Slovensku, tak je to aj vďaka rozdielom, ktoré vznikli v minulosti.

Každý štát má svoje regionálne rozdiely. S touto tézou by som s vami súhlasil. Je len otázka, či sa zväčšujú, alebo zmenšujú a či si ľudia v menej rozvinutých regiónoch môžu dovoliť slušný život. Či majú peniaze na bývanie, vodu, elektrinu, plyn, základné životné potreby, zdravotnú, školskú starostlivosť. Podľa mňa sa začali nožnice počas posledných štyroch rokov roztvárať.


Regionálne rozdiely sú a prehlbujú sa napríklad aj v Nemecku, hoci bola pri moci sociálnodemokratická vláda. Existujú napriek tomu, že po zjednotení krajiny došlo k obrovským dotáciám vo východnej časti Nemecka. Prečo sa rozdiely prehlbujú tak pri pravicovej, ako aj ľavicovej vláde?

Nehovorím o Nemecku, Česku alebo iných štátoch. Súhlasím, že regionálne rozdiely existujú. Dôležité je, či sa prehlbujú, alebo nie. Štát, ktorý bude postavený na sociálnych princípoch, bude musieť prijať opatrenia na ich zmenšenie. Napríklad budovaním infraštruktúry.


To sú koncepty, o ktorých hovorí ľavica aj pravica.

Bola tu vláda, ktorá od istého času zastavila výstavbu ciest a ostatnej infraštruktúry. Kam prichádzajú investori? No tam, kde je dobré cestné spojenie. Aj je dôležité na zmierňovanie rozdielov.


Isté aktivity sa museli po roku 1998 zastaviť, aby ekonomika neskolabovala. Vari si nemyslíte, že pravica zastavila výstavbu ciest, lebo chcela ekonomike uškodiť. Nakoniec v predošlej vláde bola SDĽ, v ktorej bol spočiatku aj váš šéf Robert Fico. Z toho sa nemôžete vyvliecť.

Prepáčte, ale náš rozhovor nie je o tom, či ja odsudzujem pravicu, ale o regionálnych rozdieloch.


Vy to hovoríte tak, akoby pravica zastavila výstavbu infraštruktúry, lebo chcela poškodiť Slovensku.

Zastavil som ju ja? Postavil som sa na cestu a bol som proti tomu? Hovoríte, ako keby som to spôsobil ja. Fakty sú fakty.


Vy by ste stavali diaľnice pri úrokoch z pôžičiek za 14 alebo 15 percent? To je prípad roku 1998.

Vláda, ktorá vyšla z volieb v roku 2002, si mala zvážiť svoje vlastné priority, kam bude dávať finančné prostriedky. Boli rozbehnuté určité cestné projekty, investičné projekty. Myslím si, že financovanie ciest a infraštruktúry je rozumné a môže Slovensko posunúť trochu ďalej.


Bolo to vtedy rozumné aj za takú cenu, akú sme povedali?

To nehovorím, ale na mieste je tiež otázka, prečo dnes máme najdrahšie diaľnice v Európe?


Smer je jediná strana z tých, čo majú šancu ovplyvniť zostavenie vlády, ktorá otvorene hlása, že chce pre isté skupiny ľudí zvýšiť dane.

Áno.


Nemyslíte si, že mnohí voliči sa vás preto zľaknú a volebný výsledok Smeru sa bude podobať tomu z roku 2002?

Je pravda, že vo volebnom programe máme aj myšlienku zdanenia monopolných podnikov. Pri monopoloch a dominantných podnikoch navrhujeme zvýšiť daň z príjmov oproti súčasnosti na 25 percent. Pre ostatných by sme nechali sadzbu 19 percent, lebo si myslíme, že má rozvojový vplyv na podnikateľský sektor. Monopolné a dominantné podniky majú väčšiu výhodu, lebo na ne nepôsobí konkurencia. Tam, kde je konkurencia, je aj vyššia kvalita tovarov, služieb a nižšie ceny.


Ak sú podniky dominantné a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) podľa vás nefunguje dobre, tak firmy môžu vyššiu daň preniesť do cien. Čiže znova si to odnesú občania.

Ja si to nemyslím.


Prečo?

Lebo tu existuje ÚRSO a Protimonopolný úrad. Tie by však mali fungovať lepšie.


Tvrdíte, že ÚRSO zlyháva.

Áno, myslím si to.


No ak bude fungovať lepšie, keď bude Smer vo vláde, prečo potom chcete niekoho viac zdaňovať? Budete ho predsa kontrolovať cez ÚRSO, cez oprávnené náklady a primeraný zisk.

Ceny sú nastavené tak, že keby sme sa aj zajtra dostali do vlády, nemôžeme ich zmeniť.


To, čo hovoríte, je vlastne trestanie daňami.

Nie je.


Hovoríte, že podniky dosiahli zisky na základe nespravodlivých cien, vy ich chcete viac zdaniť. Idete ich trestať.

Obhajujete veľké podniky?


Nie, snažíme sa vás pochopiť.

Ja sa staviam do pozície tých, ktorí to musia platiť.


Iste, staviate sa za ľudí, lebo vás volia.

Veď je to zákonité, prirodzené a logické. Chceme ich tým osloviť. Ostatné strany robia to isté.


Len aby ste ich neoklamali, keď budete vo vláde.

Nikdy som sa nemal prečo hanbiť za nič a pred nikým. Ľudia platili vyššie ceny energií, plynu, vodného a stočného, a tu vznikali veľké zisky monopolných podnikov.


Priznajte, že tie podniky chcete trestať. Prečo sa to bojíte povedať?

Nechceme ich trestať. Chceme, aby časť neprimeraných ziskov vrátili cez dane do štátneho rozpočtu a na priority, ktoré máme v programe. Žasnem nad vašimi otázkami.


Čo ak tie zisky nevrátia, lebo ich napríklad znížia cez vyššie náklady alebo tzv. optimalizáciou daňového základu?

Keby som sa takto staval ku každej daňovej záležitosti, potom môžem povedať, že zrušme všetky dane, lebo podniky si to môžu uliať alebo optimalizovať. Nemyslím si, že keby sme niekomu dali 25-percentnú sadzbu, zrazu bude vykazovať daňový základ mínus desať korún, aby nemusel platiť daň.


V programe tvrdíte, že "zavediete efektívne použiteľnú a proinvestičnú daň z dividend". Vysvetlite to.

Ak má firma istý disponibilný zisk, štát môže povedať, že by si mala z neho vytvoriť fond, ktorým napríklad bude kryť nové investície.


V čom tá daň bude proinvestičná?

V tom, že keď dosiahnete disponibilný zisk, budete z neho kryť investície.


To nie sú dividendy. Tie už smerujú von z podniku k akcionárom.

Nechajte ma dohovoriť. Keď tento zdroj budú mať firmy v podnikaní viac ako tri roky, povieme, že daň z dividend bude nižšia ako 19 percent. Podnikateľ si napríklad vytvorí štatutárny fond, ktorým bude kryť nové investície.


Čiže zisk nechá v podniku pracovať a po troch rokoch bude z dividend, ktoré si vyplatí zo zisku, platiť nižšiu alebo žiadnu daň?

Áno.


A toto bude kto kontrolovať?

Myslíte si, že sa to nedá skontrolovať? Poviem vám aj, ktorý je to účet: 427 - štatutárne fondy. Viete, kde je v súvahe investičný majetok, na ktorom riadku? Viete, ako sa dávajú poznámky k účtovnej uzávierke? Jednoducho nechceme, aby zisk išiel do konečnej spotreby, ale na podnikateľské účely.


Čo máte proti konečnej spotrebe?

Nič, ale ekonomika potrebuje investície, aby sa znížila nezamestnanosť.


Ako to vyzerá s vašou progresívnou daňou z príjmov fyzických osôb?

Budem hovoriť svoj vlastný názor.


Zaujíma nás názor strany.

Pozrite sa, máme dokumenty, kde sme hovorili o dvoch sadzbách dane - 15- a 19-percentnej sadzbe dane. A hovorili sme napríklad aj o určitej nadštandardnej sadzbe 25 percent.


Je pár týždňov pred voľbami a nemalo by to byť v polohe "napríklad". Od toho, ako chcete zdaňovať občanov, môže závisieť, či vám dajú hlas.

Vypracovali sme niekoľko konkrétnych pracovných dokumentov aj s typovými prípadmi. Volebný program už len na to reaguje inými myšlienkovými prúdmi, ktoré nie sú v rozpore s týmito dokumentmi a volebným programom.


Čiže pre milionárov by mala byť sadzba 25 percent?

Ja som to navrhoval a bol to môj osobný názor.


Ale v programe to nie je.

Hovorím o pracovných dokumentoch, ktoré som prezentoval.


Ale nás naozaj zaujíma pohľad strany.

Strana si musí sadnúť s ďalšími koaličnými partnermi a začne pracovať na rozpočte v roku 2007. Rôzne politické strany môžu mať rôzne názory. Niekto bude mať napríklad vlastný názor na odvody, a to treba skĺbiť aj s daňovou politikou, lebo jedno s druhým súvisí, či chceme, alebo nie.


Pre koho by bolo tých 25 percent?

Pre tých ľudí, ktorí zarábajú viac ako milión ročne.


Poslancov sa to týkať nebude?

Myslím si, že nie. Nezarábajú toľko, ak nemajú vedľajšie príjmy.


Poznáte nejakého bohatého človeka?

Isteže poznám. Vy sa ma pýtate ako audítora a daňového poradcu, či poznám bohatého človeka?


Ale poznáte ho aj osobne, z takého ľudského kontaktu?

S každým človekom sa snažím vychádzať profesionálne aj ľudsky.


Zdá sa totiž, že ste dosť nepriateľsky naladený voči tým, ktorí zarábajú viac.

Nie som. Veď chceme ponechať aj 19-percentnú daň z príjmov.


Poznáte aj chudobného človeka?

Iste, veľa. Chodím po dedinách. Je tam veľa chudobných ľudí.


Keď zdaníte viac firmy a ľudí, ktorí na základe svojho umu a práce zarobia viac peňazí, čo tým získajú chudobní?

Bude viac zdrojov v štátnom rozpočte, ktoré pôjdu na naše priority v sociálnom systéme, školstve, kultúre, vo vede a výskume, v športe.


To sú frázy, ktoré nájdete v programoch všetkých politických strán. Aký je vzťah medzi vaším sociálnym systémom a napríklad šičkou, ktorá už nepoberá sociálne dávky, lebo má pracovné príjmy, hoci nízke?

Ak sa bude dávať viac do štátneho rozpočtu, budeme mať väčšiu možnosť prerozdeliť zdroje na naše priority vrátane zdravotníctva. Ak odstránime 20- a 50-korunové poplatky v zdravotníctve a šička bude chorá, prejaví sa to pre ňu cez verejné financie. Nechceme platené školstvo, a keď jej syn bude chcieť ísť na vysokú školu, jej rodina si to bude môcť skôr dovoliť.


Ako je to s vašou pozíciou v strane? Uvažujete totiž aj o poste primátora Banskej Bystrice, hoci ste stále tieňový minister financií Smeru.

Nevylučujem ani možnosť kandidovať v Banskej Bystrici, je to alternatíva. Uvidíme, čo prinesie 17. jún.


Čo je teda vaša priorita? Chcete byť poslancom, primátorom alebo ministrom financií? Vyzerá to, akoby vás strana odsúvala.

Ako sa vy, páni, o mňa staráte. Toľká starostlivosť.


Predseda Fico podporuje za primátora Banskej Bystrice Ivana Saktora. Vy zrazu poviete, že by ste tiež chceli byť primátorom.

Ale veď je demokracia, prečo by som si nemohol povedať svoj vlastný názor.


Nejde o vyjadrovanie názoru, ale čo je vašou prioritou? Ste hlavný ekonóm Smeru. Prečo chcete odísť do Banskej Bystrice?

Prepáčte, som v Banskej Bystrici, bývam tam.


Máme na mysli za primátora.

To, či budem, alebo nebudem primátorom, je vo hviezdach. Povedal som vlastný názor. Mojou prvou prioritou v živote je, aby Smer mal dobré výsledky vo voľbách. Ďalšou prioritou, aby som sa dostal do Národnej rady. Prioritou je aj post na ministerstve financií, lebo na ostatné rezorty sa necítim. Ale musím brať do úvahy aj možnosti, ktoré môžu nastať v rámci prípadných koaličných rokovaní.


Vašou prioritou je teda ministerstvo financií. Post primátora je až po ňom.

Dobre ste to pochopili.


Hovorí sa o vás v kuloároch, že vnútorne nie ste až taký ľavicový, ale ste lojálny voči Smeru.

Vnútro si radšej nechám sám pre seba. Robil som veľa myšlienkových prúdov, ktoré sú v Smere.


Ste ľavicový ekonóm?

Áno, som.


Prax pred rokom 1989 vás o chybách niektorých ľavicových ekonomických konceptov nepresvedčila. Môže vás presvedčiť prax, ktorá príde?

Nerozumiem vašej otázke. Na začiatku ste sa ma pýtali, čo som robil do roku 1989. Bol som ekonómom v ZŤS. A viete, čo sa mi stalo po 17. novembri 1989? Ľudia ma zvolili za predsedu dozornej rady ako člena komunistickej strany a následne som skladal preukaz.


Prečo ste ho vlastne zložili?

Bol som mladý, len štyri roky po skončení školy a chcel som sa venovať iba ekonomike. Nevidel som v straníckej činnosti ďalej zmysel, bol som sklamaný. Nevidel som už možnosť presadzovať svoje myšlienky.


To vtedy nevidelo veľa ľudí.

Prepáčte, poviem to otvorene. Do roku 1989 som sa chcel presadiť aj ako osoba v starom systéme a vtedy ste museli patriť k určitej garnitúre. Ako som to cítil, tak som postupoval.


Teraz sa chcete presadiť v Smere. Ako vám môžeme veriť, že hovoríte, čo si naozaj myslíte?

To je otázka dlhodobého vývoja, dlhodobého presadzovania myšlienok. Už pred rokom 2002 som mal názory, ktoré som ani teraz nezmenil. Keby po roku 1989 boli v politike ľudia, ktorí konajú odborne a v záujme občana, možno by som do strany nebol nikdy vstupoval. Chýbal mi takýto profil politika, a tak som vstúpil do Smeru.


Aká je vaša pozícia v Smere, počíta s vami predseda Fico?

Však ma nevyškrtli z kandidátky! Som na piatom mieste. To znamená, že so mnou strana ráta.


Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 14 393
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 10 401
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 7 056
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 933
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 208
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 594
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 341
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 326
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 224
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 704

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Čo všetko sa stalo, aby zo Sagana bola superstar

Začínal na sestrinom bicykli.

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

Neprehliadnite tiež

Domov

V posledný septembrový týždeň by malo prísť babie leto

Nedá sa povedať, či počasie vydrží dlhšie alebo bude iba otázkou pár dní.

Domov

Remišová: Ak bude treba, Kiska by sa mal za kauzu ospravedlniť

Obyčajní navrhujú sprísnenie majetkových priznaní.

Domov

Nukleárna vojna svetu nehrozí, myslí si František Šebej

Richard Sulík si myslí, že aj keby Severokórejčania Guam napadli, vojna nebude.

Domov

Chrípková sezóna sa blíži, chrániť sa možno očkovaním

Vakcína proti chrípke poskytne spoľahlivú ochranu.