Predseda Smeru Robert Fico má novú tému. FOTO - ARCHÍV ČTK
Fico sa včera pokúsil urobiť z Iraku tému predvolebnej kampane, hoci v programe Smeru niet o armáde či o Iraku ani slovo. Politici aj analytici sa zhodujú, že ide o predvolebný ťah, aj keď pochybujú o jeho účinku na voličov.
Smer chce stiahnutie našich vojakov z Iraku "postaviť na stôl" hneď po voľbách pri rokovaní o novej vláde, ale Fico nepovedal, či to bude klásť ako podmienku na vstup do koalície.
Je otázne, či by Smer presadil svoj plán, aj keby bol vo vláde. "Odvolať vojakov z Iraku sa nedá len rozkazom ministra obrany," povedal hovorca armády Milan Vanga. Podľa ústavného právnika Ladislava Orosza by musel o ukončení misie v Iraku rozhodnúť parlament, ktorý ju pred rokmi aj schválil.
Minister obrany Martin Fedor z SDKÚ považuje plán Smeru za "hrmotné silácke vyjadrenia, ktoré nemajú reálny základ". Pripomenul, že keď sa raz v parlamente neúspešne hlasovalo o stiahnutí našich vojakov z Iraku, podporilo to len 8 z 25 poslancov Smeru.
Faktom je, že Smer dlho kritizuje našu prítomnosť v Iraku aj útok na režim Saddáma Husajna v roku 2003. Povedal, že akcia bola odôvodnená klamstvami, na šírení ktorých sa priamo zúčastňoval aj "Bushov lokaj" Mikuláš Dzurinda.
Fico včera povedal, že hoci "náš postoj k Iraku je dlhodobo známy", teraz ho pritvrdil pod vplyvom nových káuz "súvisiacich s vraždením civilistov", o ktorých "sme začali zbierať informácie posledných 5 - 6 dní".
Viaceré politické strany pripúšťajú, že naši vojaci by mali z Iraku odísť. KSS aj SNS sú za okamžitý odchod. KDH a HZDS sú síce za odchod, ale nie hneď.
Hovorkyňa amerického veľvyslanectva Barbara Zigli povedala, že USA sú vďačné Slovensku za snahu a podporu, "ktorá pomáha zachraňovať iracké životy". Zdôraznila, že "Iračania vyjadrili svoje poďakovanie medzinárodnému spoločenstvu a želanie, aby táto pomoc pokračovala".
Fico: Ide o fotografie s Bushom
Fico tvrdí, že za útokom na Irak boli ekonomické záujmy a Smer považuje za "zvrátené", že naši vojaci sú vystavení nebezpečenstvu "len v záujme spoločných fotografií s americkým prezidentom".
Na otázku SME pred voľbami v roku 2002, či podporuje vysielanie slovenských bojových misií do zahraničia, Fico odpovedal: "Áno, ale len podporné jednotky - ženijné, chemické."
Politici sa k iniciatíve Smeru vyjadrujú zatiaľ opatrne.
Predseda SMK Béla Bugár považuje Ficove slová za "strieľanie bez toho, že by niekto mieril". Podmienku stiahnutia vojakov by SMK v prípadných koaličných rokovaniach odmietla. Bugár tvrdí, že ak by z Iraku odišli spojenecké vojská, vypukla by tam občianska vojna. To si nemôže Slovensko zobrať na zodpovednosť.
HZDS by podľa Viliama Vetešku súhlasilo s odchodom z Iraku tak, aby sa "koordinoval s ostatnými krajinami".
KDH varuje pred unáhlením
Predseda KDH Pavol Hrušovský považuje "akékoľvek unáhlené rozhodnutia" za nešťastné riešenie. KDH je za odchod z Iraku postupne, najneskôr do roku 2010. "V tejto chvíli to považujem za predvolebný ťah," povedal Hrušovský o iniciatíve Smeru.
Hovorca SF Róbert Kotian povedal, že "naše záväzky v rámci NATO musíme plniť" a to, či máme zostať v Iraku, "musíme konzultovať so spojencami". Reagovať na iniciatívu Smeru "však považujeme za bizarnú diskusiu", dodal.
Minister obrany Martin Fedor varuje, že rýchlym odchodom z Iraku by Slovensko stratilo časť svojho kreditu v zahraničí. "V Iraku nie sme pre Spojené štáty. Sme tam na výzvu OSN, ktorá prijala niekoľko rezolúcií Bezpečnostnej rady," povedal.
Americké veľvyslanectvo vyhlásilo, že "nedávno sformovaná iracká vláda jednoty zaznamenáva pokrok pri prechode od vlády brutálneho diktátora k zvolenej vláde, v ktorej majú všetci Iračania svoj hlas". Medzinárodné spoločenstvo podľa USA "posúva svoju pomoc od zaistenia bezpečnosti k mierovej civilnej podpore".
Politológ: Náhly odchod z Iraku bude mať následky
BRATISLAVA - Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson vníma iniciatívu Smeru ako vyjadrenia namierené na voličov. Zároveň ide o prísľub, ktorý Smer "bude musieť splniť".
Robert Fico síce môže podľa analytika osloviť istú skupinu voličov, ale o zahraničnú politiku sa zaujíma len okolo 7 percent ľudí.
Podľa Samsona by náhly odchod Slovákov z Iraku mohol priniesť negatívne následky. Aj keď sa z tejto oblasti stiahlo už mnoho krajín, šlo väčšinou o dlhšie avizovaný odchod.
"V prípade Smeru ide o celkom náhlu zmenu pozície, a to by asi bolo chápané ako znak určitej nepredvídateľnosti zo strany USA, Veľkej Británie i Iraku," povedal. (knm)
Autor: bo
Beata
Balogová
