BRATISLAVA 3. júna (SITA) - Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová by privítala, ak by po voľbách rómsku problematiku zastrešoval úrad s väčšími kompetenciami. "Máme hotové veci, ktoré sú na stole, ak to niekto chce pripravovať, realizovať, musia sa do toho naliať peniaze a to chce politické rozhodnutia," povedala v dnešnej diskusnej relácii SRo Sobotné dialógy. Doterajšie fungovanie úradu, ktorý nemá dosah na štátny rozpočet, podľa nej ukazuje, že potrebujú politické krytie, aby programy, ktoré pripravujú mohli rýchlejšie zavádzať do praxe.
S posilnením kompetencií vládneho zmocnenca pre rómsku problematiku súhlasí aj podpredseda KDH Július Brocka. Nemyslí si však, že by sa mal transformovať na samostatné ministerstvo, keďže ide o prierezovú problematiku. Vyrovnávacie opatrenia pre Rómov, by sa podľa Brocku, mali sústrediť na oblasť vzdelania. KDH preto navrhuje zriadiť internátne školy, kde by bol väčší predpoklad, že rómske deti nadobudnú patričné vzdelanie. Podľa Brocku by tiež v materských a základných školách, mala väčší priestor dostať rómština, ako vyučovací jazyk.
Podľa Orgovánovej je internátne vzdelávanie 6 - 7 ročných detí "vytrhnuté z kontextu" a žiadna zo strán, ktorá ho presadzuje, doposiaľ nevysvetlil, ako ho chce realizovať. Úspešné výsledky možno dosiahnuť aj vzdelávaním Rómov v bežných školách, pričom sa neohrozuje citové zázemie týchto detí, povedala.
Podľa poslankyne ĽS-HZDS Ľudmily Muškovej by sa mal štát finančne podieľať na predškolskej výchove detí z chudobných rodín. Vzdelanie považuje za základný princíp pomoci. Odmieta však zužovať problematiku chudoby len na rómske etnikum. Mušková nevidí dôvod, aby štát Rómov pozitívne diskriminoval, pretože nie všetci členovia komunity sú na to odkázaní. Zároveň konštatovala, že štát musí byť solidárny so všetkými sociálne ohrozenými skupinami obyvateľstva.
