15. októbra 2002
Prezident republiky Rudolf Schuster vymenoval Mikuláša Dzurindu za predsedu novej vlády.
16. októbra 2002
Novú vládu vymenoval prezident Rudolf Schuster. Kabinet na základe koaličnej zmluvy vytvorili štyri strany Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) s 15,09 % hlasov, Strana maďarskej koalície (SMK) s 11,16 % hlasov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) s 8,25 % hlasov a Aliancia nového občana (ANO) s 8,01 % hlasov.
Pál Csáky (SMK) sa stal podpredsedom vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny, Ivan Mikloš (SDKÚ) ministrom financií, Eduard Kukan (SDKÚ) ministrom zahraničných vecí, Daniel Lipšic (KDH) ministrom spravodlivosti, Vladimír Palko (KDH) ministrom vnútra, Ivan Šimko (SDKÚ) ministrom obrany, Pavol Prokopovič (SDKÚ) ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií, predseda Demokratickej strany (DS) Ľudovít Kaník ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, Zsolt Simon (SMK) ministrom pôdohospodárstva, Rudolf Zajac (ANO) ministrom zdravotníctva, Martin Fronc (KDH) ministrom školstva, Robert Nemcsics (ANO) ministrom hospodárstva, László Miklós (SMK) ministrom životného prostredia, László Gyurovszky (SMK) ministrom výstavby a regionálneho rozvoja a Rudolf Chmel (ANO) ministrom kultúry. SDKÚ mala v NR SR 28, SMK 20, KDH 15 a ANO 15 kresiel.
26. mája 2003
Poslanec NR SR za ANO Anton Danko sa rozhodol vystúpiť zo strany a z poslaneckého klubu ANO. Danko uviedol, že v parlamente chce pôsobiť ako nezávislý poslanec. Ako dôvod vystúpenia zo strany uviedol konfrontačnú politiku ANO a neplnenie jej volebných sľubov.
25. augusta 2003
Predsedníctvo ANO vyslovilo nedôveru Robertovi Nemcsicsovi v pozícii ministra hospodárstva a Branislavovi Opaternému v pozícii štátneho tajomníka ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na základe ich výrokov, ktoré poškodili alianciu ako aj hodnotenia doterajšej vzájomnej komunikácie.
9. septembra 2003
Minister hospodárstva Robert Nemcsics, ktorému predsedníctvo ANO vyslovilo nedôveru, podal demisiu. Nedôveru Nemcsicsovi pre výroky, ktoré údajne poškodili alianciu, vyslovilo Predsedníctvo ANO 25. augusta 2003. 10. septembra sa vrátil R. Nemcsics do poslaneckých lavíc.
Podpredseda ANO a poslanec NR SR Imrich Béreš oznámil svoj odchod z parlamentu. Béreš dostal ponuku z Prvej stavebnej sporiteľne na post predsedu jej predstavenstva.
24. septembra 2003
Prezident R. Schuster vymenoval do funkcie ministra hospodárstva predsedu ANO Pavla Ruska.
24. septembra 2003
Prezident Rudolf Schuster z postu šéfa rezortu obrany odvolal Ivana Šimka. 10. septembra 2003 prezídium SDKÚ trinástimi hlasmi podporilo návrh Mikuláša Dzurindu na vyslovenie nedôvery Ivanovi Šimkovi. Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková sa zdržala. Strana zároveň zbavila I. Šimka funkcie podpredsedu SDKÚ. Ivan Šimko sa vrátil do poslaneckých lavíc.
10. októbra 2003
Prezident Rudolf Schuster vymenoval do funkcie ministra obrany Juraja Lišku. Liška pôsobil ako poslanec NR SR za SDKÚ a primátor mesta Trenčín. Na jeho miesto nastúpila Petra Masácová.
16. novembra 2003
Vyhlásenie, ktorým založili platformu Slobodné fórum SDKÚ, podpísali ôsmi poslanci - Ivan Šimko, Zuzana Martináková, Ľubica Navrátilová, Peter Bódy, Jozef Hurban, Tibor Tóth, Zuzana Plháková a nezávislý poslanec Branislav Opaterný. 19. novembra 2003 sa k ôsmim poslancom platformy pridal ďalší poslanec únie Alexej Ivanko. 8. decembra 2003 členovia platformy Ivana Šimka vystúpili z Poslaneckého klubu SDKÚ.
11. decembra 2003
Ako uviedla poslankyňa Zuzana Plháková, ktorá vystúpila z Poslaneckého klubu SDKÚ, v strane zostane aj naďalej. Zatiaľ nechce vstúpiť do prípadného poslaneckého klubu zloženého z poslancov, ktorí opustili rady SDKÚ.
16. januára 2004
Zuzana Martináková sa vzdala funkcie podpredsedníčky NR SR. 27. marca 2004 ju zvolili za predsedníčku Slobodného fóra (SF) delegáti ustanovujúceho snemu v Bratislave.
25. januára 2005
Poslanec NR SR Viktor Béreš sa rozhodol vystúpiť z ANO a oznámil, že sa vzdá aj poslaneckého mandátu. "Hlavným dôvodom pre moje rozhodnutie je arogantné pôsobenie Pavla Ruska, ktoré negatívne vplýva na členskú základňu a spôsobilo pád preferencií," vyhlásil. Zároveň dodal, že k rozhodnutiu ho priviedli aj iné dôvody. "Zlyhala hlavná téma, ktorou bolo presadenie interrupcií," uviedol Béreš. Za jeho odchodom treba podľa jeho slov vidieť aj vyvlastňovanie pozemkov pri Žiline a neúspech ANO vo voľbách do Európskeho parlamentu. "V strane nenastala žiadna sebareflexia," zdôraznil. Poslednou kvapkou pre jeho rozhodnutie bol zákaz hlasovať o novele zákona o hmotnej núdzi. Viktora Béreša nahradil v NR SR štátny tajomník rezortu školstva František Tóth.
6. marca 2005
Štátneho tajomníka rezortu školstva Františka Tótha z ANO, ktorý opäť opustil poslanecké lavice, nahradil v parlamente bývalý slovenský basketbalista a jeden zo zakladateľov aliancie Stanislav Kropilák. Na kandidačnej listine ANO v parlamentných voľbách figuroval na 18. mieste.
11. mája 2005
Minister kultúry Rudolf Chmel oznámil prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi svoju abdikáciu. Ako dôvod uviedol, že sa pokúšal tri roky o to, aby sa kultúra stala prioritou tejto spoločnosti, vlády aj strany, ktorá ho na tento post nominovala. „Nebolo to, bohužiaľ, vždy tak a ja dúfam, že situácia sa časom predsa len trochu zlepší," uviedol Chmel. 24. mája 2005 R. Chmel zasadol opäť do poslaneckých lavíc. Z parlamentu odišiel Vlastimil Ondrejka, ktorý bol jeho náhradníkom.
30. mája 2005
Neuspokojené ekonomické ambície sú podľa predstaviteľov ANO za odchodom jej doterajšieho člena Jána Drgonca, ktorý opustil aj poslanecký klub a zaradil sa medzi nezávislých poslancov. Podľa ANO chcel Drgonec pre seba získať právne zastupovanie firmy Transpetrol a pre svoju manželku požadoval získanie práv na hostiteľskú organizáciu pre Európske spotrebiteľské centrum. "Podľa informácií, ktoré máme a majú mimoriadne dôveryhodný charakter, v prípade súdneho sporu išlo o niekoľkomiliónovú zákazku," uviedol podpredseda ANO Jirko Malchárek. Aliancia podľa neho nemôže požiadavky podobného charakteru akceptovať.
15. júna 2005
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval do funkcie ministra kultúry kandidáta ANO Františka Tótha.
24. augusta 2005
Prezident Ivan Gašparovič odvolal na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu z funkcie vicepremiéra a ministra hospodárstva Pavla Ruska. O ministerské kreslo prišiel po medializovaní kauzy zmeniek, ktorá vyvolala nezhody vo vládnej koalícii i v ANO. Prezident Gašparovič určil, aby funkciu podpredsedu vlády a ministra hospodárstva dočasne zastával šéf rezortu financií Ivan Mikloš.
26. augusta 2005
K podpore vládnej koalície a vládneho programu sa písomne zaviazala skupina siedmich poslancov ANO a nezávislý poslanec Anton Danko spolu s ministrom kultúry Františkom Tóthom a ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek odovzdali deklaráciu predsedovi vlády a SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi. Obsahom deklarácie je okrem iného aj to, že poslanecký klub si bude nárokovať post ministra hospodárstva. Medzi podpísanými sú okrem Lintnera, Malchárka a Danka mená poslancov Petra Biroša, Jozefa Elsnera, Jozefa Heribana, Rudolfa Chmela a Stanislava Kropiláka. Premiér zopakoval, že si neželá odchod ministrov Zajaca a Tótha z vlády.
1. septembra 2005
Predsedovia strán SDKÚ, SMK a KDH Mikuláš Dzurinda, Béla Bugár a Pavol Hrušovský sa dohodli, že ukončia spoluprácu s ANO vo vládnej koalícii. Premiér Dzurinda dodal, že tieto tri strany budú spolupracovať s poslaneckou skupinou okolo Ľubomíra Lintnera na základe princípov, ktoré obsahuje pôvodná koaličná zmluva.
12. septembra 2005
Poslanci Pavol Rusko, Beáta Brestenská, Eva Černá a Iveta Henzélyová vystúpili z poslaneckého klubu ANO, ktorý vedie Ľubomír Lintner.
Dohodu o spolupráci podpísali predsedovia SDKÚ Mikuláš Dzurinda, SMK Béla Bugár a KDH Pavol Hrušovský s Ľubomírom Lintnerom, zastupujúcim časť bývalých členov ANO. Zaviazali sa spolupracovať na plnení vládneho programu na princípoch koaličnej dohody.
20. septembra 2005
Poslanci NR SR Karol Džupa a Eduard Kolesár vystúpili z poslaneckého klubu ĽS-HZDS. Zároveň sa obaja dohodli na spolupráci s poslaneckým klubom ANO, na ktorého čele stojí Ľubomír Lintner.
4. októbra 2005
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval na post ministra hospodárstva Jirka Malchárka.
5. októbra 2005
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník oznámil, že podá demisiu. Ako uviedol, dôvodom je, že on a jeho rodina požiadali o príspevok zo štrukturálnych fondov.
6. októbra 2005
V NR SR vznikol spor, kto nastúpi ako náhradník za nového ministra hospodárstva Jirka Malchárka. Lintnerovci avizovali, že ho nahradí Pavol Kuljaček, ktorý podporuje platformu okolo bývalých podpredsedov aliancie Malchárka a Lintnera. 4. októbra však listom požiadala predsedu parlamentu Pavla Hrušovského o uplatnenie miesta a poradia na kandidačnej listine ANO podľa výsledkov volieb do NR SR v roku 2002 Marta Dachová, ktorá stojí za predsedom ANO Pavlom Ruskom. 14. októbra 2005 sa náhradníkom na neuplatňovaný mandát Jirka Malchárka stal Pavol Kuljaček. Rozhodol o tom predseda parlamentu Pavol Hrušovský.
17. októbra 2005
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra práce Ľudovíta Kaníka. Zároveň vymenoval do čela Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ivetu Radičovú, ktorú do funkcie navrhol premiér Mikuláš Dzurinda.
27. januára 2006
Minister obrany Juraj Liška sa rozhodol abdikovať z funkcie. Rozhodol sa tak po havárii vojenského lietadla AN-24, pri ktorej 19. januára zahynulo 42 vojakov. Lietadlo havarovalo pri maďarskej obci Telkibánya cestou z mierovej misie z Kosova do Košíc. Prezident Ivan Gašparovič rešpektoval rozhodnutie ministra obrany Juraja Lišku. 1. februára 2006 si Liška opäť začal uplatňovať poslanecký mandát v NR SR. Z parlamentu odišla poslankyňa Petra Masácová, ktorá bola jeho náhradníčkou.
6. februára 2006
Prezídium SDKÚ-DS odmietlo predložený návrh zmluvy medzi Slovenskom a Svätou stolicou o práve uplatňovať výhrady vo svedomí. Ako informoval jej predseda a premiér Mikuláš Dzurinda, text zmluvy je z viacerých dôvodov pre SDKÚ-DS neprijateľný. Zároveň spochybnil konanie ministra spravodlivosti Daniela Lipšica (KDH), ktorý mal vyjednať navrhnuté znenie zmluvy s Vatikánom, hoci to nie je podľa Dzurindu v jeho kompetencii. Takúto právomoc má len ministerstvo zahraničných vecí. Dzurinda konštatoval, že ho prekvapil postoj KDH, ktoré žiadalo schválenie zmluvy, lebo inak koalíciu opustí. "Myslím si, že ultimátum, nátlak alebo násilie nemôžu byť nástrojom na hľadanie dohôd. Ani v rodine, ani v spoločnosti, ani v politike, ani na Koaličnej rade," vyhlásil.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) oznámilo, že odchádza z vládnej koalície. Kresťanskí demokrati zdôraznili, že sa tak rozhodli po odmietnutí predsedu vlády a SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády a po jeho nedôstojnom a lživom útoku na ministra spravodlivosti Daniela Lipšica a celé hnutie.
7. februára 2006
Prezident Ivan Gašparovič prijal lídra kresťanských demokratov Pavla Hrušovského. Do Prezidentského paláca s ním prišli ministri za KDH Vladimír Palko, Martin Fronc a Daniel Lipšic, ktorí doniesli abdikačné listy. Ich rozhodnutie prezident akceptoval.
Pavol Hrušovský abdikoval z funkcie predsedu NR SR. Ešte predtým poveril podpredsedu NR SR Bélu Bugára vykonávaním všetkých kompetencií, ktoré môže vykonávať len predseda parlamentu.
8. februára 2006
Ministrov KDH vystriedali na čele rezortov vnútra, spravodlivosti a školstva doterajší štátni tajomníci. Prezident Ivan Gašparovič vymenoval ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ministra vnútra Martina Pada a ministra školstva Lászlóa Szigetiho.
9. februára 2006
Poslanci NR SR rozhodli, že predčasné parlamentné voľby budú 17. júna. Poslanci schválili ústavný zákon o skrátení volebného obdobia NR SR. Za návrh hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov.
30. marca 2006
Premiér Mikuláš Dzurinda konštatoval po rokovaní Koaličnej rady, že navrhne prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi odvolať z postu ministra kultúry Františka Tótha. K zvolaniu Koaličnej rady viedol Dzurindu Tóthov list učiteľom, v ktorom im minister ďakoval za to, že sa zapojili do projektu kultúrnych poukazov. List poslali 66-tisíc učiteľom, ktorí podporili projekt. Celkové náklady za rozposlanie týchto listov vyšli rezort kultúry na 700-tisíc korún. Túto sumu zaplatili z balíka 5 miliónov korún, ktoré ešte pred spustením projektu kultúrnych poukazov vyčlenili na jeho propagáciu a mediálnu kampaň.
5. apríla 2006
Ministra kultúry Františka Tótha na návrh premiéra Mikuláša Dzurindu odvolal prezident Ivan Gašparovič. Hlava štátu zároveň vymenovala na čelo rezortu kultúry exministra Rudolfa Chmela.
19. apríla 2006
Odvolaný minister kultúry František Tóth sa vrátil do NR SR. Jeho náhradník Stanislav Kropilák však rovnako ostal v poslaneckých laviciach, keďže nahradil v NR SR nového ministra kultúry Rudolfa Chmela.
