RUŽOMBEROK 6. júna (SITA) – Pomôcť vyhláseniu ružomberského cintorína za národnú kultúrnu pamiatku má nová kniha Ružomberok-Hlavný mestský cintorín od Radislava Kenderu, ktorú dnes predstavili na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity (FF KU) v Ružomberku. Autor v 180-stranovej knihe zozbieral životopisy vyše 160 osobností, ktoré sú pochované na ružomberskom cintoríne a významným spôsobom sa zapísali do celoslovenských dejín. Boli to najmä osobnosti slovenského priemyslu a bankovníctva, uviedol pre agentúru SITA autor publikácie.
„Kniha je výsledkom niekoľkoročnej práce v teréne, v archívoch, s literatúrou, príjemných stretnutí so žijúcimi rodinnými príslušníkmi osobností pochovaných na ružomberskom cintoríne,“ povedal Kendera. Jeho autorské úsilie smeruje k vyhláseniu ružomberského cintorína za národnú kultúrnu pamiatku. Recenzent knihy, univerzitný pedagóg a historik Ivan Chalupecký si myslí, že najlepším vonkajším prejavom významu cintorína v Ružomberku by bolo jeho vyhlásenie za národný cintorín, podobne ako je to v Martine. „V Martine sú pochované osobnosti hlavne z oblasti kultúry, politiky a národného života, čo je však len časť mozaiky. Bez ekonomickej podpory by boli národné snahy veľakrát márne,“ zdôvodnil. Kendera povedal, že knihu by mali o niekoľko rokov aktualizovať a doplniť ďalšími výsledkami výskumnej práce.
Hlavný mestský cintorín vznikol v roku 1913 v Ružomberku, v časti Kalvária. Posledný odpočinok na ňom našli mnohé významné slovenské osobnosti. Medzi nimi sú napríklad prvý slovenský profesionálny archeológ Vojtech Budinský, rodina výtvarných umelcov Dúbravských, maliar Ľudovít Fulla, básnik a dramatik Ignác Grebáč Orlov, filozof kultúry Ladislav Hanus, prvý slovenský dentista František Kuska. V hrobke na ružomberskom cintoríne od augusta 1938 do novembra 1939 spočíval aj Andrej Hlinka.
Prezentáciu knihy organizovala ružomberská Filozofická fakulta KU a mesto Ružomberok. Záštitu nad podujatím prevzal minister kultúry Rudolf Chmel.
