BRATISLAVA 11. júna (SITA) - Režisér a scenárista Miloslav Luther vníma súčasný stav slovenskej kinematografie veľmi citlivo. "Dá sa pomenovať obdobím hlbokej recesie, pretože táto spoločnosť prešla na vulgárnu predstavu kapitalistických trhovísk, na úplne vulgárnu, úplne primitívnu predstavu," povedal pre agentúru SITA Luther. Ako vysokoškolský pedagóg vraj u svojich poslucháčov filmovej réžie vidí talent, ale nie vieru, pretože aj oni v tomto smere cítia beznádej. Na druhej strane si podľa vlastných slov nemyslí, že poloprázdne kiná nevypovedajú o nezáujme slovenského diváka. "Z môjho pohľadu je problém v tom, že kiná doplatili na domáce kino, DVD nosiče a VHS kazety, kde ľudia majú možnosť vidieť veľmi kvalitné diela. Napokon, čo si budeme nahovárať, šíria sa tu aj pirátske kópie hodnotných filmov," spresnil režisér. Luther je presvedčený, že od chodenia do kina odradil Slovákov aj fakt, že sa zanevrelo na domácu produkciu, lebo "divák v každej krajine chce vidieť predovšetkým filmy o sebe, svojom prostredí a živote, o veciach, ktoré sa ho dotýkajú, sú o jeho predkoch a živote".
Čiastočným dôvodom neúspechu našich filmárov je podľa režiséra i "sprivatizovaný" slovenský trh. "Keď som išiel s filmom Útek do Budína do distribúcie, musel som si vybojovať istý priestor – na premietanie u nás som dostal len dva týždne, lebo filmov zo zahraničia je toľko, že sa stojí v zástupe a pre slovenské sú zvyškové možnosti na prezentáciu," tvrdí Luther a podotýka, že väčšina súčasných distribučných spoločností je zahraničných. "Nekritizujem to, len hovorím, že je to skutočnosť, s ktorou sa je treba nejakým spôsobom vyrovnávať," dodal. Luther si myslí, že na to, aby sa vytvorili výhodné podmienky na výrobu a prezentáciu pôvodných filmov, musí zasiahnuť štát a legislatíva. Vhodným príkladom je pre neho americký filmový priemysel, kde sa podpora vlastnej tvorby realizuje formou rôznych daňových možností, odpisov, úľav a podobne, čo podľa neho doslova provokuje sponzoring. "U nás štát pomáha do istej miery, ale nie tak, ako by mal. V kontexte Európskej únie sa Slovensko v tomto zmysle ocitá na periférií nielen Európy, ale dnes už aj tretieho sveta," povedal.
Miloslav Luther sa narodil v roku 1946. Vyštudoval réžiu na FAMU v Prahe, po škole krátko pracoval v Spravodajskom filme a od roku 1975 v televízii. S odstupom desiatich rokov sa stal režisérom Slovenskej filmovej tvorby. V súčasnosti je vysokoškolským pedagógom réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. V televízii nakrútil filmy Mário a kúzelník (1977), Triptych o láske (1980), Nebezpečné známosti (1980), Starý včelár (1981) a seriály Život bez konca (1982), Lekár umierajúceho času (1983), Chlapec do náručia (1986) a Konec velkých prázdnin (1996). Celovečerné kinosnímky začal nakrúcať v roku 1984. Jeho filmografiu tvoria: Kráľ Drozdia brada (1984), Zabudnite na Mozarta (1985), Mahuliena, zlatá panna (1986), Štek (1988), Chodník cez Dunaj (1989), Svědek umírajícího času (1990), Skús ma objať (1991), Anjel milosrdenstva (1993) a Útek do Budína (2002). Aktuálne pripravuje thrillerovú komédiu s pracovným názvom Tango s komármi, ktorý by sa mal dostať do kín na jar 2008. Zároveň píše scenár podľa literárnej predlohy Alfonza Bednára Rozostavaný dom.
