Bratislava 29. marca (TASR) - V kauze posledného šéfa komunistickej Štátnej bezpečnosti Alojza Lorenca dnes Najvyšší súd (NS) SR zrušil predchádzajúce rozhodnutia nižších súdov a nariadil Vojenskému obvodnému súdu v Bratislave, aby vo veci opätovne rozhodol. NS SR tým vyhovel sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal hlavný vojenský prokurátor proti rozhodnutiam bratislavského vojenského obvodného súdu a Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne. Oba súdy totiž trestné stíhanie A. Lorenca zastavili.
Senát NS dospel k záveru, že vojenské súdy nesprávne posudzovali trestnú vec Lorenca opierajúc sa pritom o neprávoplatný rozsudok Vyššieho vojenského súdu v Tábore z 30. októbra 1992. Ten potvrdil až český Vrchný vojenský súd v Prahe 13. mája 1993. Je preto nesprávne tvrdiť, že rozhodnutie českého súdu malo byť vykonané na Slovensku. Podľa NS potvrdením rozhodnutia vojenských súdov v kauze Lorenc by vznikla právna neistota a nestabilita.
Lorenc, ktorý sa na dnešnom verejnom zasadnutí osobne zúčastnil, rovnako ako jeho právny zástupca nenavrhli vo svojich rečiach žiadne návrhy, keďže ide o formálnu právnu záležitosť medzi prokuratúrou a súdmi, a nie o vinu či nevinu.
Vyšší vojenský súd v Trenčíne 14. novembra 2000 zamietol sťažnosť vojenskej prokuratúry, ktorú podala proti uzneseniu Vojenského obvodného súdu Bratislava. Ten zastavil Lorencovo trestné stíhanie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom a označil vykonateľnosť českého rozsudku z mája 1993 (štyri roky nepodmienečne) za premlčanú.
Český Vrchný vojenský súd v Prahe 13. mája 1993 potvrdil rozhodnutie Vyššieho vojenského súdu v Tábore z 30. októbra 1992, ktorý Lorenca odsúdil na štyri roky odňatia slobody a stratu vojenských hodností. Podľa vyššieho vojenského prokurátora je rozsudok súdu v Tábore rozhodnutím súdu bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, má teda rovnaké účinky ako rozhodnutia slovenských súdov a je vykonateľný. Po rozdelení federácie v roku 1993 však Lorenc odmietol vykonať trest v Českej republike a bratislavský vyšetrovateľ ho 15. mája 1995 obvinil pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa spolupáchateľstvom. Lorenc sa ho mal dopustiť od októbra 1988 do 17. novembra 1989 tým, že spolu s ďalšími funkcionármi MV ČSSR nariaďoval a organizoval preventívnu izoláciu veľkého počtu občanov v celách predbežného zadržania, hoci na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Obžaloba pre ten istý skutok, za ktorý už bol Lorenc právoplatne odsúdený, je však vylúčená, pretože nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený.
