Bratislava 12. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) by mala problematiku spoločnej komunikácie riešiť na báze neutrálneho jazyka. Zhodujú sa na tom viacerí členovia pracovnej skupiny Národného konventu o EÚ pre jazykovú politiku v zjednocujúcej sa Európe.
Lingvista Stanislav Košecký na dnešnom plenárnom zasadaní Národného konventu o EÚ označil za možnosti neutrálneho európskeho jazyka buď modernizovanú latinčinu, vytvorenie nového európskeho jazyka - tzv. eurolingvy, výber jedného z už existujúcich umelých jazykov, akým je esperanto, alebo použitie jazyka malého európskeho národa. Súčasný stav dominancie angličtiny v EÚ možno podľa neho hodnotiť ako nevyhovujúci a vyžadujúci rekonštrukciu. "Chýba naplnenie základných proklamácií EÚ, ktoré sa objavujú v základných dokumentoch o rovnoprávnosti jazykov, pretože tá prax dominancie angličtiny, ktorá sa ustaľuje a neustále posilňuje, je v rozpore s týmito proklamáciami," uviedol.
Na neutrálny jazyk by sa však v priebehu desaťročia teoreticky mohol podľa Košeckého vyvinúť aj variant anglického jazyka, pričom by vznikla tzv. medzinárodná angličtina alebo euroangličtina, ktorá by sa líšila od britskej angličtiny.
Podľa Evy Polákovej z Masmediálnej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sú aj v samotnej EÚ hlasy proti angličtine, ktorá nie je vhodným prekladovým jazykom pre množstvo jazykov, pričom dochádza k veľkej vágnosti a nepresnosti prekladov. Osobne by ako spoločný jazyk uprednostnila jednoduchý umelo vytvorený model jazyka.
Spolupredseda pracovnej skupiny pre jazykovú politiku Jozef Reinvart z Ministerstva zahraničných vecí SR považuje za potrebné dať ľuďom dostatok informácií, aby prebehla o budúcnosti jazykovej politiky EÚ diskusia. Tiež je však za neutrálne riešenie a nie za uprednostnenie národného jazyka. "Každý jazyk má dve funkcie, komunikačnú a identifikačnú, a angličtina v súčasnosti plní komunikačnú, pričom môžeme povedať, že medzi elitami, nie až tak k občanom, identifikačnú v žiadnom prípade nesplní," povedal.
Pracovná skupina národného konventu by mala do konca roku predložiť prvú jazykovopolitickú stratégiu SR ako členského štátu EÚ s odporúčaniami pre vládu. Stratégia by mala reagovať na súčasný stav a budúcnosť jazykovej komunikácie v rozširujúcej sa Európskej únii, ktorá má už v súčasnosti 21 oficiálnych jazykov, pričom ich počet sa bude ďalej zvyšovať. Okrem toho existuje už teraz v únii asi 30 regionálnych a menšinových jazykov bez oficiálneho štatútu, ktorými hovorí viac ako 50 miliónov občanov.
Aktualizované 17:25
