Spoplatniť vysoké školy? Všade je to inak

BRATISLAVA - Otázka, či platiť, alebo neplatiť za štúdium na vysokej škole, bude aktuálna aj po voľbách. Vysoké školy tvrdia, že nemajú dostatok peňazí. Niektoré sa ich snažia získať aj ako "dary" od externých študentov, čo je na hrane zákona.

FOTO - ARCHÍV SME

BRATISLAVA - Otázka, či platiť, alebo neplatiť za štúdium na vysokej škole, bude aktuálna aj po voľbách. Vysoké školy tvrdia, že nemajú dostatok peňazí. Niektoré sa ich snažia získať aj ako "dary" od externých študentov, čo je na hrane zákona.

Minister školstva László Szigeti však pokladá za úspech, že prostriedky na vysoké školy sa oproti stavu spred šiestich rokov zdvojnásobili. Školy môžu získať peniaze nielen z rozpočtu, ale aj zo zahraničia a z vlastných aktivít. Aj tak však Szigeti pokladá nezavedenie školného za jeden z hlavných neúspechov rezortu.

Dva modely financovania

Slovensko a Česko vynakladajú na vysoké školy najnižší podiel zo svojho HDP - Slovensko 0,82 percenta a Česko, podľa údajov OECD, 0,88 percenta z HDP. V krajinách EÚ je pritom priemer 1,1 percenta HDP. V Kanade je to 2,5, USA 2,7 a v Južnej Kórei 2,8 percenta HDP.

Sú dva úspešné modely financovania vysokých škôl. V prvom ide veľa peňazí do škôl, ale aj na sociálnu podporu študentov zo štátneho rozpočtu. Do tejto kategórie patria Dánsko, Fínsko a Švédsko. Druhý model financovania je typický pre USA, Austráliu a Kóreu. I tam dávajú na školy relatívne veľké prostriedky zo štátnych zdrojov a financujú aj sociálne podpory študentom ako štipendiá a pôžičky. Študenti si však platia školné.

Petr Pabian z Centra pre štúdium vysokého školstva v Prahe hovorí, že obidva modely sú rovnako úspešné. "Ide o politickú voľbu medzi týmito dvoma modelmi. Systém severských krajín je skôr socialistický a systém angloamerických krajín skôr liberálny," myslí si.

Česko o školnom neuvažuje

Česko na rozdiel od Slovenska teraz o zavedení školného neuvažuje. V Česku podľa niektorých výkladov bráni zavedeniu školného aj ústava. Bývalý premiér Jiří Paroubek (ČSSD) nedávno povedal, že zavedenie školného alebo poplatkov u lekára prichádza do úvahy o desať alebo 15 rokov. Podľa Pabiana nie je vôľa ani na strane vysokých škôl, ktorým ide skôr o vyššie štátne dotácie.

Na Slovensku je situácia iná. Vysoké školy vyvíjajú tlak na strany, aby spoplatnili aspoň externé štúdium. Pri školách vznikli inštitúcie, ktoré od externistov vyžadujú "darcovské príspevky". Vlani vtedajší minister školstva Martin Fronc podal aj trestné oznámenia. "V Česku takýto problém nemáme, neexistujú tu rôzne systémy financovania interného a externého štúdia," tvrdí Pabian. Na Slovensku dostáva škola na externého študenta 30 percent z príspevku na denného študenta.

Záleží na politickej vôli

Jednoznačne proti spoplatneniu denného i externého štúdia sú HZDS, KSS a SNS. Ostatné relevantné strany o zavedení školného po voľbách uvažujú. KDH nahradilo v rétorike spoplatnenie termínom "limitovaná spoluúčasť študentov". SDKÚ spoplatnenie nazýva "študentský príspevok na vzdelávanie" a chce nechať na rozhodnutí školy, či ho bude vyberať. O zavedení školného pre externistov uvažuje aj Smer. "Treba nájsť priestor, aby prostriedky, ktoré často idú cez firmy, išli priamo na školy," tvrdí poslanec Dušan Čaplovič.

Minister školstva Szigeti je skeptickejší: "Slovensko potrebuje ešte niekoľko rokov, aby sa verejnosť zmierila s tým, že za vzdelávanie aj v oblasti vysokých škôl treba platiť."

Argumenty za a proti školnému

Za školné

* verejné prostriedky nestačia na financovanie stále nákladnejšieho vysokého školstva,

* z vysokoškolského vzdelania majú prospech predovšetkým tí, ktorí ho absolvujú,

* školné doplnené prístupným pôžičkami nepredstavuje sociálnu bariéru, vysokoškoláci majú vyššie príjmy a môžu pôžičky splácať,

* školné zvýši motiváciu študentov a ich záujem o kvalitné vzdelanie, čo povedie k zvýšeniu kvality škôl.

Proti školnému

* prostriedky na vysoké školy sú otázkou rozpočtových priorít, vždy je možné prostriedky ich zvýšiť znížením iných výdavkov,

* z vysokoškolského vzdelania má prospech celá spoločnosť,

* nutnosť platiť školné alebo vziať si pôžičku odradí ľudí z nižších prijímových vrstiev,

* komercionalizácia vzdelávania znamená nižšiu kvalitu, povzbudzuje postoj "keď si platím, nemusím sa snažiť". (mip)

Ako je to v zahraničí

Belgicko

Školné: 75 až 620 eur na rok

Minimálna mesačná mzda: asi 1233 eur

Fínsko

Školné: Nie

Minimálna mzda: asi 690 eur

Francúzsko

Školné: 183 - 6860 eur na rok

Minimálna mzda: 1215 eur

Holandsko

Školné: 1330 eur na rok

Minimálna mzda: 1265 eur

Veľká Británia

Školné:1675 - 4468 eur na rok

Minimálna mzda: 1125 eur

Luxembursko

Školné: len na niektorých postgraduálnych kurzoch

Minimálna mzda: 1403 eur

Nemecko

Školné: Nie

Minimálna mzda: Nie je určená

Portugalsko

Školné: 600 - 1450 eur na rok

Minimálna mzda: 366 eur

Rakúsko

Školné: 722 eur na rok

Minimálna mzda: Nie je určená

Španielsko

Školné: 4000 eur na rok

Minimálna mzda: 461 eur

Česká republika

Školné: Nie

Minimálna mzda: 207 eur

Estónsko

Školné: kto nezíska štátne štipendium, platí 3514 eur na rok

Minimálna mzda: 159 eur

Maďarsko

Školné: kto nezíska štátnu podporu, platí od 800 do 4800 eur na rok

Minimálna mzda: 202 eur

Poľsko

Školné: iba za večerné a diaľkové štúdium a za opakovanie skúšok

Minimálna mzda: 177 eur

Slovensko

Školné: Nie

Minimálna mzda: 149 eur mesačne

Zdroj: publikácia Akademia, 3/2005

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Auto na splátky môžu získať aj začínajúci živnostníci
  2. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
  3. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
  4. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  5. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
  6. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
  7. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  8. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  9. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  10. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 884
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 908
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 601
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 3 969
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 677
  6. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku 3 570
  7. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz 2 779
  8. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 545
  9. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného 2 442
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 125

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Prečo Rusko stojí za Severnou Kóreou? Chce vyzerať ako veľmoc

Rusko sa na medzinárodnej scéne v posledných mesiacoch správa ako spojenec severokórejského režimu.

DOMOV

Polícia bola na koncerty extrémistov prikrátka

Koncerty extrémistov sa podľa odborníka dajú zastaviť.