Spoplatniť vysoké školy? Všade je to inak

BRATISLAVA - Otázka, či platiť, alebo neplatiť za štúdium na vysokej škole, bude aktuálna aj po voľbách. Vysoké školy tvrdia, že nemajú dostatok peňazí. Niektoré sa ich snažia získať aj ako "dary" od externých študentov, čo je na hrane zákona.

FOTO - ARCHÍV SME

BRATISLAVA - Otázka, či platiť, alebo neplatiť za štúdium na vysokej škole, bude aktuálna aj po voľbách. Vysoké školy tvrdia, že nemajú dostatok peňazí. Niektoré sa ich snažia získať aj ako "dary" od externých študentov, čo je na hrane zákona.

Minister školstva László Szigeti však pokladá za úspech, že prostriedky na vysoké školy sa oproti stavu spred šiestich rokov zdvojnásobili. Školy môžu získať peniaze nielen z rozpočtu, ale aj zo zahraničia a z vlastných aktivít. Aj tak však Szigeti pokladá nezavedenie školného za jeden z hlavných neúspechov rezortu.

Dva modely financovania

Slovensko a Česko vynakladajú na vysoké školy najnižší podiel zo svojho HDP - Slovensko 0,82 percenta a Česko, podľa údajov OECD, 0,88 percenta z HDP. V krajinách EÚ je pritom priemer 1,1 percenta HDP. V Kanade je to 2,5, USA 2,7 a v Južnej Kórei 2,8 percenta HDP.

Sú dva úspešné modely financovania vysokých škôl. V prvom ide veľa peňazí do škôl, ale aj na sociálnu podporu študentov zo štátneho rozpočtu. Do tejto kategórie patria Dánsko, Fínsko a Švédsko. Druhý model financovania je typický pre USA, Austráliu a Kóreu. I tam dávajú na školy relatívne veľké prostriedky zo štátnych zdrojov a financujú aj sociálne podpory študentom ako štipendiá a pôžičky. Študenti si však platia školné.

Petr Pabian z Centra pre štúdium vysokého školstva v Prahe hovorí, že obidva modely sú rovnako úspešné. "Ide o politickú voľbu medzi týmito dvoma modelmi. Systém severských krajín je skôr socialistický a systém angloamerických krajín skôr liberálny," myslí si.

Česko o školnom neuvažuje

Česko na rozdiel od Slovenska teraz o zavedení školného neuvažuje. V Česku podľa niektorých výkladov bráni zavedeniu školného aj ústava. Bývalý premiér Jiří Paroubek (ČSSD) nedávno povedal, že zavedenie školného alebo poplatkov u lekára prichádza do úvahy o desať alebo 15 rokov. Podľa Pabiana nie je vôľa ani na strane vysokých škôl, ktorým ide skôr o vyššie štátne dotácie.

Na Slovensku je situácia iná. Vysoké školy vyvíjajú tlak na strany, aby spoplatnili aspoň externé štúdium. Pri školách vznikli inštitúcie, ktoré od externistov vyžadujú "darcovské príspevky". Vlani vtedajší minister školstva Martin Fronc podal aj trestné oznámenia. "V Česku takýto problém nemáme, neexistujú tu rôzne systémy financovania interného a externého štúdia," tvrdí Pabian. Na Slovensku dostáva škola na externého študenta 30 percent z príspevku na denného študenta.

Záleží na politickej vôli

Jednoznačne proti spoplatneniu denného i externého štúdia sú HZDS, KSS a SNS. Ostatné relevantné strany o zavedení školného po voľbách uvažujú. KDH nahradilo v rétorike spoplatnenie termínom "limitovaná spoluúčasť študentov". SDKÚ spoplatnenie nazýva "študentský príspevok na vzdelávanie" a chce nechať na rozhodnutí školy, či ho bude vyberať. O zavedení školného pre externistov uvažuje aj Smer. "Treba nájsť priestor, aby prostriedky, ktoré často idú cez firmy, išli priamo na školy," tvrdí poslanec Dušan Čaplovič.

Minister školstva Szigeti je skeptickejší: "Slovensko potrebuje ešte niekoľko rokov, aby sa verejnosť zmierila s tým, že za vzdelávanie aj v oblasti vysokých škôl treba platiť."

Argumenty za a proti školnému

Za školné

* verejné prostriedky nestačia na financovanie stále nákladnejšieho vysokého školstva,

* z vysokoškolského vzdelania majú prospech predovšetkým tí, ktorí ho absolvujú,

* školné doplnené prístupným pôžičkami nepredstavuje sociálnu bariéru, vysokoškoláci majú vyššie príjmy a môžu pôžičky splácať,

* školné zvýši motiváciu študentov a ich záujem o kvalitné vzdelanie, čo povedie k zvýšeniu kvality škôl.

Proti školnému

* prostriedky na vysoké školy sú otázkou rozpočtových priorít, vždy je možné prostriedky ich zvýšiť znížením iných výdavkov,

* z vysokoškolského vzdelania má prospech celá spoločnosť,

* nutnosť platiť školné alebo vziať si pôžičku odradí ľudí z nižších prijímových vrstiev,

* komercionalizácia vzdelávania znamená nižšiu kvalitu, povzbudzuje postoj "keď si platím, nemusím sa snažiť". (mip)

Ako je to v zahraničí

Belgicko

Školné: 75 až 620 eur na rok

Minimálna mesačná mzda: asi 1233 eur

Fínsko

Školné: Nie

Minimálna mzda: asi 690 eur

Francúzsko

Školné: 183 - 6860 eur na rok

Minimálna mzda: 1215 eur

Holandsko

Školné: 1330 eur na rok

Minimálna mzda: 1265 eur

Veľká Británia

Školné:1675 - 4468 eur na rok

Minimálna mzda: 1125 eur

Luxembursko

Školné: len na niektorých postgraduálnych kurzoch

Minimálna mzda: 1403 eur

Nemecko

Školné: Nie

Minimálna mzda: Nie je určená

Portugalsko

Školné: 600 - 1450 eur na rok

Minimálna mzda: 366 eur

Rakúsko

Školné: 722 eur na rok

Minimálna mzda: Nie je určená

Španielsko

Školné: 4000 eur na rok

Minimálna mzda: 461 eur

Česká republika

Školné: Nie

Minimálna mzda: 207 eur

Estónsko

Školné: kto nezíska štátne štipendium, platí 3514 eur na rok

Minimálna mzda: 159 eur

Maďarsko

Školné: kto nezíska štátnu podporu, platí od 800 do 4800 eur na rok

Minimálna mzda: 202 eur

Poľsko

Školné: iba za večerné a diaľkové štúdium a za opakovanie skúšok

Minimálna mzda: 177 eur

Slovensko

Školné: Nie

Minimálna mzda: 149 eur mesačne

Zdroj: publikácia Akademia, 3/2005

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  4. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  5. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  6. Kam do tepla v januári?
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  8. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  1. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  2. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  3. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  6. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  7. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  8. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  9. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  10. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 14 660
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 896
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 758
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 985
  5. Kam do tepla v januári? 2 492
  6. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 385
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 351
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 242
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 311
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život 1 092

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

DOMOV

Dobré ráno: Kto je to Štefan Harabin v roku 2018?

Konšpirácie už nestačia, Harabina chcú za prezidenta

KOMENTÁRE

Profesionálni kresťania objavili novú diskrimináciu

Úrady si účtujú poplatok za akýsi administratívny úkon.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Záhadná petícia chce Štefana Harabina za prezidenta

Kto je Štefan Harabin a kto ho chce za prezidenta.

V Tatrách sa pripravte na silný vietor

Výstrahu druhého stupňa vydal Slovenský hydrometeorologický ústav.

Rašiho sesternica chce kúpiť mestské pozemky

Necelý rok pred voľbami je na stole predaj nehnuteľností pre jej autoumyváreň.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Harabin si za prezidenta trúfa, no k petícii za jeho kandidatúru sa nehlási

Občiansky kandidát na prezidenta potrebuje 15-tisíc podpisov. Bývalý šéf Najvyššieho súdu hovorí, že masovejšia podpora by ho do volieb posmelila.