FOTO - SITA
BRATISLAVA - Vyzerá to, že v jednej otázke budú politické strany po voľbách vcelku jednotné. Ich názory na to, čo ďalej s Vysokými Tatrami, sú s výnimkou Smeru podobné. Smer dnes ako jediný hovorí, že cestovný ruch treba presadzovať aj za cenu zmenšovania ochrany.
Nová vláda sa bude musieť Tatrami zaoberať pomerne rýchlo po prevzatí moci. Poslanci vládu zaviazali, že do konca októbra musí schváliť takzvanú zonáciu. Je to rozdelenie územia na chránené a nechránené časti. Dnes sa stáva, že vo vysokom stupni ochrany prírody sú aj zastavané územia, čo by zonácia mala vyriešiť.
Politici budú musieť vyriešiť aj otázku, kto má nad Tatranským národným parkom vládnuť. Dnes sú v Tatrách Štátne lesy TANAP-u, ktorým ide o hospodárske využitie lesa, a Správa TANAP-u, ktorá chce les chrániť. Ich vedenia sa pravidelne sporia, najsilnejšie strany naznačujú, že organizácie treba zlúčiť.
Poslanec Smeru Dušan Muňko hovorí, že vládny výbor na obnovu a rozvoj Vysokých Tatier neurobil skoro nič, v Tatrách po kalamite nie je vyťažené všetko drevo, lesy ohrozuje lykožrút. "Ministerstvá by nemali strkať hlavy do piesku a nič neriešiť," hovorí Muňko.
Bývalý tajomník výboru a kandidát na poslanca SDKÚ Ivan Štefanec naopak hovorí, že výbor zasadá pravidelne, urobil štúdiu, do ktorej sa mohla zapojiť verejnosť, pripravili riešenia.
(rf)
Čo chcú po voľbách s Vysokými Tatrami
SDKÚ
Bývalý tajomník vládneho výboru na obnovu a rozvoj Tatier a kandidát na poslanca SDKÚ Ivan Štefanec presadzuje rozvoj cestovného ruchu na zastavaných územiach, ale nechce nové zjazdovky. "V scenári, ktorý vyšiel z verejnej súťaže, je, že Tatry sa nebudú rozvíjať extenzívne, ale budú sa obnovovať v pôvodnej podobe. Kde bol les, aby les ostal, kde bola infraštruktúra, aby sa zlepšila," hovorí.
Súkromných vlastníkov lesa v TANAP-e navrhuje odškodniť tým, že si štát dlhodobo prenajme ich pozemky.
Chce spojiť Správu a Štátne lesy TANAP-u. Z hľadiska cestovného ruchu navrhuje rozvíjať tri strediská - Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica.
SMK
V SMK sú dva názorové prúdy, ktoré reprezentuje minister životného prostredia Lázsló Miklós - má pod sebou Správu TANAP-u, a minister pôdohospodárstva Zsolt Simon - riadi Štátne lesy TANAP-u. V strane sú rozdielne názory, či tieto organizácie zlúčiť, alebo nezlúčiť.
Poslanec a člen parlamentného výboru pre životné prostredie László Köteles, ktorý sa ako poslanec špecializuje aj na rozvoj Vysokých Tatier, podporuje skôr "ekologický turizmus, aby sme nepoškodili životné prostredie". Nové zjazdovky by nechcel, skôr zlepšenie súčasných.
Chce prehodnotiť rozlohy chránených území, aby "boli v súlade s našimi ekonomickými možnosťami, a to nielen v Tatrách, ale na celom Slovensku". Podľa Kötelesa by malo byť trochu menej chránených oblastí, ale tie treba chrániť prísnejšie.
KDH
Špecialista na životné prostredie z KDH Peter Muránsky hovorí, že treba zlúčiť Správu a Štátne lesy TANAP-u a novú organizáciu podriadiť ministerstvu životného prostredia. Je za rozvoj Vysokých Tatier na zastavaných územiach, lebo "ochranu nemôžeme postaviť proti ľuďom, ktorí tam žijú". Páči sa mu príklad Národného parku Poloniny, kde národný park nezasahuje do intravilánov obcí.
Smer Na riešenie situácie vo Vysokých Tatrách chce urobiť výberové konanie
Problematike Vysokých Tatier sa v Smere venuje poslanec Dušan Muňko. Podľa neho by starostovia a primátori tatranských obcí mali mať kompetenciu rozhodovať, čo s Tatrami. "Vysoké a Nízke Tatry sú na to, aby tam turisti chodili, musíme ich otvoriť tak, ako sú otvorené Alpy. Dobudovať popradské letisko, infraštruktúru."
Ochranu prírody by oklieštil. "Tichá a Kôprová dolina boli v roku 1992 chránené na 10 percent, dnes je chránených 90 percent. Netvrdím, že nemajú byť chránené, ale aspoň kalamitné drevo mali dať preč," hovorí.
Rozhodnutie, či zlúčiť Štátne lesy TANAP-u a Správu TANAP-u do jednej organizácie, závisí podľa Muňka od politickej vôle.
Nie je proti ďalším zjazdovkám, lebo ak bude tak málo kilometrov zjazdoviek, "nebude sa tam dať riadne robiť cestovný ruch". "Sme jediná krajina únie, ktorá chráni 23 % územia, Česi chránia 8 %. Je otázka čo z toho vláda chce mať," hovorí.
HZDS
Chce zlúčiť obe spravujúce organizácie. Podľa poslanca Jaroslava Jaduša, ktorý sa venuje Vysokým Tatrám a je v parlamentom výbore pre životné prostredie, potrebuje TANAP jednotné vedenie, aby sa skončili spory. Problém vidí v tom, že množstvo pozemkov v TANAP-e patrí súkromným vlastníkom a je problém prinútiť ich nehospodáriť so svojím majetkom, ale chrániť ho. "V iných krajinách sa osvedčilo, že také pozemky vykupovali. Mali by sme to robiť aj v TANAP-e, aby sa sprehľadnili vlastnícke vzťahy a jednoduchšie presadili ochranárske účely."
Chcú zachovať prírodné hodnoty, ale zároveň zastavané územia viac otvoriť cestovnému ruchu. Podľa HZDS by sa nemali stavať nové zjazdovky tam, kde zonácia určí územie ako chránené.
FOTO - ARCHÍV
