Bratislava 15. júna (TASR) - Najvyšší súd (NS) SR dnes mal vyniesť konečný rozsudok v spore ministra financií Ivana Mikloša s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom. Žalobca Mikloš však podal námietku zaujatosti proti predsedníčke senátu. Rozsudok tak bude známy až po voľbách, o prípade totiž rozhodne iný senát.
Na Najvyšší súd sa prípad vrátil z Ústavného súdu SR, ktorý koncom apríla 2006 zrušil jeho rozhodnutie z 28. júla 2005. Podľa hovorkyne Smeru-SD Silvie Glendovej vníma Fico Miklošovu námietku ako dôvod obáv, že pár dní pred voľbami súd rozhodne v jeho neprospech.
Miklošov právny zástupca Ernest Valko podotkol, že podľa rozvrhu práce tento senát rozhoduje každý posledný štvrtok v mesiaci. "A dnes nie je posledný štvrtok v mesiaci," povedal Valko.
V spore ten istý senát Najvyššieho súdu už raz rozhodol, a to v prospech Fica. Toho totiž Okresný súd Bratislava I i Krajský súd v Bratislave v roku 2004 zaviazali ospravedlniť sa vicepremiérovi za výroky na tlačovej konferencii Smeru 28. februára 2003, neuznali však odškodné 600 tisíc, ktoré žiadal Mikloš. Fico na tlačovej konferencii spojil meno vicepremiéra s témou korupcie a klientelizmu. Mikloša v súvislosti s privatizáciou SPP označil za mimoriadne bohatého človeka. Najvyšší súd SR 28. júla 2005 uznal Ficovu argumentáciu, že súdy procesne pochybili, pretože ho okresný súd neupovedomil o termíne vyhlásenia rozsudku a rozhodnutie vyhlásil bez jeho prítomnosti. Podľa NS SR mu tým uprel právo zúčastniť sa na verejnom vyhlásení rozsudku a mať možnosť skontrolovať, či verejne vyhlásený rozsudok nebol dodatočne zmenený. NS SR preto v júli 2005 zrušil obe rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému súdu.
S tým Mikloš nebol spokojný, rozsudok označil za bezprecedentný, nekorešpondujúci s ustálenou slovenskou rozhodovacou praxou, ako aj praxou ostatných európskych súdov a spísal podanie na Ústavný súd SR. Koncom apríla 2006 Ústavný súd SR rozhodol, že Najvyšší súd SR porušil právo ministra financií Ivana Mikloša na súdnu ochranu. NS SR podľa ústavného súdu nevysvetlil, prečo neprihliadol aj na princíp právnej istoty. Najvyšší súd sa preto vecou opätovne zaoberá a podľa ÚS SR je povinný zaplatiť vicepremiérovi aj trovy právneho zastúpenia.