Na Slovensku už nie sú podľa Haulíka také výrazné osobnosti, ktorých kredit by uznávali široké vrstvy obyvateľstva. "To, čo bolo na začiatku 90. rokov, nefunguje. Chýbajú filmy, divadlá sú v úzadí, umelecké celebrity sa ani veľmi nehlásia k politickým stranám," hovorí.
Mnohí známi ľudia ani nechcú povedať, koho budú voliť. "Postupne nastalo oddelenie umeleckého sveta od politiky, ani nie sú viditeľné tváre, ktoré by tieto dva svety prepájali," podotkol Haulík.
Hoci politici sú radi, že sa k ich stranám niektorí umelci hlásia, ich vplyv nepreceňujú. Poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý pripúšťa takému hlasu "váhu do určitej miery", ktorá však nie je rozhodujúca a on si váži každý hlas rovnako.
Poslanec KDH Pavol Minárik si myslí, že umelci veľkú časť ľudí neovplyvnia. "Keď sa k nám prihlási niekto, kto svedčí svojím životom o pravde a prejavuje sa ako morálna autorita, tak to poteší," hovorí. Nevôľu umelcov povedať, koho budú voliť, si vysvetľuje ich snahou zachovať si čo najširšie publikum.
Poslanec za Smer Dušan Jarjabek je pôvodom umelec a do istej miery svojich kolegov chápe, že ak sa vyjadria za jednu stranu a vo voľbách vyhrá iná, môžu mať obavu, že "niekto sa k nim začne správať inak". Aj preto by sa ich nepýtal, koho volia. (sp)
