Bratislava 16. júna (TASR) - Strany, ktoré sa nedostanú do parlamentu, ale získajú minimálne tri percentá hlasov môžu podľa politológa Miroslava Kusého na parlamentných voľbách zarobiť. Vidí v tom aj akýsi druh podnikania.
Podľa zákona za každý odovzdaný hlas dostanú percento z priemernej nominálnej mzdy v hospodárstve za uplynulý rok. Podľa údajov Štatistického úradu SR tá bola vlani 17 274 Sk, teda strany by mali dostať 172,74 Sk za odovzdaný hlas. Znamená to, že ak strana získa vytúžené tri percentá hlasov, pri plnej volebnej účasti by to znamenalo príspevok od štátu vo výške 22 179 816 Sk. "Vo voľbách sa točia stále väčšie peniaze. To, čo si poslanci odhlasovali, je nehorázne. Vysoká suma láka rôznych dobrodruhov, aby zakladali ad hoc politické strany a išli do volieb. Dá sa na tom zarobiť rozhodne rýchlejšie a efektívnejšie, než nejakým podnikaním," povedal pre TASR Kusý. Tvrdí, že z volieb sa stáva istý druh podnikania, ale neplatí to pre všetky strany rovnako. Naznačil, že tento faktor nie je zanedbateľný u serióznych politických strán.
Kandidujúce strany museli pred voľbami zložiť 500-tisícovú volebnú kauciu, ktorú im Ministerstvo vnútra SR vráti v prípade zisku dvoch percent hlasov. "Pre malé politické strany je to záchranná vesta, pretože nič nestratia. Ak získajú tri percentá, môžu na tom celkom slušne zarobiť," zdôraznil Kusý.
Hnutie za demokraciu (HZD) získalo vo voľbách 2002 od voličov 3,28 percentnú podporu a dostávalo štyri roky volebný príspevok od štátu. Predseda HZD Jozef Grapa verí, že pri druhej kandidatúre strany sa stane parlamentným subjektom. "Každá strana uvažuje, čo po voľbách. Ak by sme sa nedostali do NR SR, strana nezanikne. Ďalej budeme pracovať a budeme sa pripravovať na decembrové komunálne voľby," konštatoval pre TASR Grapa.
Občianska konzervatívna strana (OKS) sa o dôveru voličov uchádzala aj v roku 2002, keď získala 0,32 percenta hlasov. Ako povedal TASR predseda OKS Peter Tatár, chcú osloviť voličov a nenahovárajú voličov, aby ich nevolili. "Nejde o to, kto z viditeľnejších to bude. Pre nás ide o to, či sa politika zlepší. A preto sme tu," poznamenal Tatár. OKS vyhodnotí týždeň po voľbách na republikovej rade svoju účasť v nich. Strana sa chce nominovať svojich kandidátov do decembrových komunálnych volieb.
Predseda strany Misia 21 - Nová kresťanská demokracia Ivan Šimko povedal, že cieľom už pri založení bolo budovať modernú, otvorenú kresťanskú demokraciu, čo Slovensko nemá. "Voľby predstavujú prvé odmeranie podpory tejto myšlienke. Volebný výsledok bude povzbudením ak bude dobrý. Keby celkom nezodpovedal našim očakávaniam, tak by to bude výzva pred tvrdšiu prácu," doplnil Šimko.
Členka prezídia strany Nádej Alexandra Novotná tvrdí, že strane nejde vo voľbách o vrátenie volebnej kaucie. Zastáva názor, že jej založením sa položili základy na hodnotovú liberálnu stranu. "Budeme pokračovať ďalej bez ohľadu na výsledok volieb. Nekalkulujeme s tým, že ak získame tri percentá, budeme dostávať štátny príspevok," doplnila.
Predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Ladislav Kozmon verí, že strana dosiahne minimálne tri percentá hlasov. "Ak by to tak nebolo, SDĽ bude pokračovať, budovať štruktúry a chce sa zúčastniť na komunálnych voľbách," povedal TASR Kozmon.
Podľa zverejnených prieskumov jedine HZD má v prieskumoch podporu od 1 - 2,3 percenta. Ostatné oslovené strany nemajú ani jednopercentnú podporu.
